Roman Osipovič Jakobson
Roman Osipovič Jakobson (* 23. október 1896, Moskva, Rusko – † 18. júl 1982, Boston, Massachusetts, USA) bol americký lingvista ruského] pôvodu, najvýznamnejšia osobnosť jazykovedy 20. storočia, jeden zo zakladateľov pražskej školy, tvorca binaristickej fonologickej teórie dištinktívnych príznakov. Zakladateľ komunikačnej teórie jazyka.
| Roman Osipovič Jakobson | |||
 americký lingvista | |||
| Narodenie | 23. október 1896 Moskva, Rusko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 18. júl 1982 (85 rokov) Boston, Massachusetts, USA | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Jakobson ovplyvnil celú modernú jazykovedu, dal impulzy aj na rozvoj teórie informácie, ovplyvnil francúzsku štrukturalistickú antropológiu (C. Lévi-Strauss)
Roku 1915 založil Lingvistický krúžok v Moskve, v rokoch 1920 – 1939 bol profesor na Masarykovej univerzite v Brne, potom pred fašizmom utiekol do USA, kde bol od roku 1941 profesor na Kolumbijskej univerzite, potom profesor slovanských jazykov a literatúry na Harvardovej univerzite a od roku 1957 profesor všeobecnej jazykovedy na Massachusettskom technologickom inštitúte (MIT). V USA založil Harvardov lingvistický krúžok.
Dielo
Na poli filozofie jazyka prispel Jakobson teóriou jazykových funkcií. Stavia v nej na komunikačnom modeli vypracovanom Karlom Bühlerom.
1. kontext 2. zdelenie, správa 3. hovoriaci (odosielateľ) 4. poslucháč (prijímateľ, adresát) 5. komunikačný kanál 6. (jazykový) kód
V súvislosti s týmto modelom rozlišuje Jakobson vo svojej teórií 6 jazykových funkcií:
- informačná (alebo referenčná) – prenos informácie (napr. „Vonku svieti slnko.“ – prenos informácie o počasí)
- poetická – forma zvoleného jazykového kódu (napr. rým, aliterácia, usporiadanie textu do slohy, osadenie textu atď.)
- emotívna – vyjadrenie pocitov hovoriaceho (napr. sťažovanie sa – prenos emócie)
- apelatívna – ovplyvňovanie konania poslucháča (napr. „Prestaň!“, „Počúvaj ma!“)
- fatická – kontrola funkčnosti jazykového kanála (napr. „Počujeme sa?“)
- metatalinguálna – rozprávanie o jazyku samotnom (napr. „Čo si vravel?“, „Mená sa píšu s veľkým písmenom.“)
Tento model je používaný aj v dnešnej modernej jazykovede.
Výber z diela
(názvy v jazyku vydania)
- Remarques sur l’ évolution phonologique du russe (1929)
- Základy českého verše (1929)
- Projet de terminologie phonologique standardisée (1931)
- Z fonologie spisovné slovenštiny (1931)
- Prinzipien der historischen Phonologie (1931)
- K harakteristichke yevraziyskogo yazykovogo soyuza (1931)
- Zur Struktur des russischen Verbums (1932)
- Fonéma (1933)
- Beitrag zur allegemeinen Kasuslehre (1936)
- Kindersprache (1941)
- Aphasie und allgemeine Lautgesetze (1941)
- Preliminaries to Speech Analysis (s G. Fantom a M. Halleom, 1952)
- Fundamentals of Language (s M. Halleom, 1956)
- Phonology and Phonetics (s M. Hallom, 1956)
- Linguistics and Poetics: Closing Statement (v Style in Language, Hg. Thomas Sebeok, 1960)
- Linguistics and Communication Theory (1961)
- Child Language Aphasia and Phonological Universals (1968)
- Phonological Studies (1971)
- Dialogues (s manželkou a kolegyňou Krystynou Pomorskou, 1983)
Externé odkazy
- Život a dielo Romana Jakobsona na stránkach Monoskopu