Roger Etchegaray

Študoval na menšom seminári v Ustaritze (1934 – 1943), na kňazskom seminári v Bayonne (1943 – 1947) a dva roky na Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme (1947 – 1949), kde získal doktorát z kánonického práva.[2]

Za kňaza bol vysvätený pre diecézu Bayonne 13. júla 1947. V rokoch 1947 až 1961 vykonával dušpastiersku činnosť v rámci svojej diecézy. Od roku 1954 bol generálnym sekretárom Katolíckej akcie a iných diel diecézy a od roku 1958 ich riaditeľom. 18. októbra 1960 bol vymenovaný za generálneho vikára diecézy.[2]

V rokoch 1961 až 1966 bol pomocným riaditeľom sekretariátu Biskupskej konferencie Francúzska. Zúčastnil sa na Druhom vatikánskom koncile ako expert. V roku 1965 bol sekretárom Komisie pre vzťahy medzi európskymi biskupskými konferenciami. Medzi rokmi 1966 a 1970 vykonával funkciu riaditeľa generálneho sekretariátu Biskupskej konferencie Francúzska.[2]

29. marca 1969 ho pápež Pavol VI. vymenoval za parížskeho pomocného biskupa a 27. mája 1969 prijal v Paríži biskupskú vysviacku z rúk parížskeho arcibiskupa Françoisa Martyho. Spolusvätiteľmi boli kardinál Paul Gouyon, arcibiskup Rennesu, a biskup Władysław Rubin, generálny sekretár Biskupskej synody. Zúčastnil sa na prvom mimoriadnom zasadnutí Biskupskej synody v októbri 1969. V roku 1970 bol vymenovaný za arcibiskupa Marseille.[2]

Vykonával funkciu predsedu Rady európskych biskupských konferencií v rokoch 1971 až 1979. V roku 1975 bol zvolený za člena rady gerenálneho sekretariátu Biskupskej synody. V rokoch 1975 až 1981 slúžil ako predseda Biskupskej konferencie Francúzska.[2]

Pápež Ján Pavol II. ho na konzistóriu 30. júna 1979 vymenoval za kardinála s titulárnym chrámom San Leone I.[3] Od 31. mája 1981 bol členom Rady kardinálov pre štúdium organizačných a ekonomických problémov Svätej stolice.[2]

8. apríla 1984 bol menovaný za predsedu dvoch pápežských rád - Pápežskej rady Justitia et Pax a Pápežskej rady Cor Unum. Pápežská rada Justitia et Pax sa zameriavala na dodržiavanie mieru a spravodlivosti a Pápežská rada Cor Unum na podporu solidarity, pomoc obetiam katastrof a chudobným (obe tieto rady zanikli k 1. januáru 2017).[4] 13. apríla 1985 rezignoval na svoj úrad marseillejského arcibiskupa. 28. marca 1994 bol vymenovaný za čestného člena Académie des sciences morales et politiques. 2. decembra 1995 sa vzdal funkcie predsedy pápežskej rady Cor Unum. 24. júna 1998, po dosiahnutí predpísaného kánonického veku, ukončil svoju aktívnu činnosť, vrátane funkcie predsedu pápežskej rady Justitia et Pax.[2]

7. októbra 2002 bol vymenovaný za veľkodôstojníka Čestnej légie. 24. marca 2004 obdržal cenu Felixa Houphouet-Boignyho organizácie UNESCO za jeho činnosť pre svetový mier.[2]

Po zvolení pápeža Benedikta XVI. sa stal prodekanom kardinálskeho kolégia. 28. apríla 2014 obdržal veľkokríž Čestnej légie.[2]

Zo všetkých funkcií vo Vatikáne sa stiahol v roku 2017, keď sa na vlastnú žiadosť vrátil do rodného Francúzska.[2][5]