Mešťanosta

Mešťanosta (nem. Bürgermeister, lat. consul, maď. polgármester) bol od 15. storočia najvyšší predstaviteľ administratívy mesta, ktorý sa o moc delil s richtárom, ako predstaviteľom súdnej právomoci mesta a kapitánom ako predstaviteľom vojenskej moci. Neskôr, od 19. storočia to bol titul predstaveného mesta s municipálnym právom. Výkonný orgán župy (podžupan) a mesta (mešťanosta) boli v rovnocennej podriadenosti k županovi.[1]

Po reforme obecnej správy počas Prvej slovenskej republiky (1943 – 1944), ktorou sa zavŕšil proces faktického poštátnenia obecnej samosprávy, stál na čele mesta mešťanosta s jedným alebo dvomi zástupcami mešťanostu. V Bratislave to bol hlavný mešťanosta, ktorého zastupovali mešťanostovia. Mešťanostovia neboli volení, ale menoval ich v okresných sídlach župan, v ostatých sídlach okresný náčelník a v Bratislave vláda. Menovanie prebiehalo na straníckom princípe na návrh HSĽS alebo národnostnej strany.[2]