Richard Francis Gordon

V roku 1951 ukončil štúdiá na Washingtonskej štátnej univerzite a s diplomom inžiniera chémie vzápätí nastúpil do armády. Stal sa námorným pilotom na základni v Jacksonville na Floride u prepadových stíhačov. Po čase odišiel do školy testovacích námorných pilotov v Patuxent River v Marylande. Lietal na nových typoch reaktívnych lietadiel. Po troch rokoch nastúpil ako inštruktor stíhačky F4H na kalifornskej základni v Miramare a získal celý rad národných leteckých rekordov. V máji 1961 vyhral transkontinentálne preteky Los Angeles – New York. V čase, keď bol prijatý do tretej skupiny amerických kozmonautov (18. októbra 1963), mal nalietaných 4682 hodín. Po nevyhnutnom výcviku bol zaradený do záložnej posádky Gemini 8.

Po prvýkrát letel na palube Gemini 11 v septembri 1966. Veliteľom lode bol Charles Conrad. Štartovali z kozmodrómu na myse Canaveral, dostali sa na obežnú dráhu Zeme, štyrikrát sa spojili s raketou Agena a po troch dňoch letu pristáli na hladine Atlantického oceánu.

O tri roky po svojom prvom lete bol menovaný najprv za veliteľa záložnej posádky pre Apollo 9, a hneď na to letel po druhýkrát, tentokrát na palube Apolla 12. Ciel misie bolo pristátie na povrchu Mesiaca. Zatiaľ čo jeho kolegovia na lodi, kozmonauti Charles Conrad a Alan Bean na Mesiaci pristáli, Richard Gordon zostal 31 hodín na obežnej dráhe Mesiaca, ktorý 45 krát obletel. Keď sa Conrad s Beanom vrátili na loď, odštartovali na Zem a po desiatich dňoch vo vesmíre pristáli na hladine Tichého oceánu.

• Gemini 11 ( 12. september 1966 – 15. september 1966)
• Apollo 12 ( 14. november 1969 – 24. november 1969)

Po lete s Apollom 12 bol ešte kapitán Gordon menovaný do záložnej posádky Apolla 15. Dňa 1. januára 1972 z NASA aj z armády odišiel a stal sa viceprezidentom spoločnosti The New Orleans Saints of the National Footbal League. Od 1. apríla 1977 bol hlavným manažérom energetického oddelenia firmy John Mecom Company, v roku 1993 prezidentom Space Age America Inc. Bol ženatý a mal osem detí, z toho dve nevlastné.