Riasavce

Riasavce sú extrémne špecializovaná skupina hmyzu, silne pozmenená spôsobom života.

Samce sú pohyblivé, s unikátnou stavbou krídel - predné krídla sú premenené na krovkovité rudimenty (v starších systémoch môžu byť riasavce zaraďované k chrobákom, v extrémnych prípadoch iba ako čeľaď), kým zadné krídla sú široké, blanité, so zanikajúcou žilnatinou.

Samice sú neotenické a môžu byť dvojakého typu - u primitívneho podradu Mengenillidia sú larvovité, s ešte funkčnými nôžkami, kým u vyšších riasavcov (podrad Stylopidia) sú apódne, červovité, a nikdy neopúšťajú hostiteľa, z ktorého pomedzi bruškové sklerity vyčnieva len predná časť tela.

Samec má zakrpatené ústne orgány, vôbec neprijíma potravu a po kopulácii hynie. Kopulácia je tiež unikátna, pretože samica nemá pošvu: samec preráža chitinizovaným penisom stenu jej tela na ľubovoľnom mieste (tzv. „traumatická inseminácia“). Z vajíčok sa liahnu invázne larvičky - triungulinoidy, ktoré vyhľadávajú hostiteľa.

Riasavce parazitujú u mnohých skupín hmyzu, často z kohorty Polyneoptera, ale i u blanokrídlovcov. I keď sú zväčša považované za rarity, v skutočnosti sú skôr ťažko zistiteľné. V strednej Európe prichádza do úvahy asi 25 druhov, napr. Xenos vesparum, parazit ôs z rodu Polistes.

• PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Riasavce
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Riasavce