Revolučné hnutie Túpaca Amarua
Revolučné hnutie Túpaca Amarua (špan.: Movimiento Revolucionario Túpac Amaru (MRTA) ) bolo komunistické guerilové hnutie aktívne v Peru od r. 1984 do r. 1997 a bolo jedným z hlavných aktérov peruánskej občianskej vojny v 80.tych a 90.tych rokoch 20.st. Bolo vedené Viktorom Polayom Camposom (prezývaným súdruh "Rolando") do jeho uväznenia v r. 1992 a Nestorom Cerpom Cartolinim (súdruh "Evaristo") do jeho smrti v roku 1997. MRTA sa pomenovali na počesť Túpaca Amaru II., vodcu povstalcov z 18. storočia, ktorého predchodca Túpac Amaru bol posledným indiánskym vodcom Inkov. Odhaduje sa, že skupina mala niekoľko stoviek aktívnych členov a mala za cieľ vytvorenie komunistického štátu a odstránenie všetkých imperialistických prvkov v krajine. Vláda Peru a tiež viacero iných štátov považovala MRTA za teroristickú organizáciu.
MRTA vznikla v roku 1980 spojením dvoch peruánskych ľavicových skupín – Revolučnej socialistickej strany a Hnutia revolučnej ľavice. Prvá skupina reprezentovala bývalých členov peruánskej armády, ktorý sa podielali na ľavicovej diktátúre Juana Velasca Alvarada (1968 – 1975) a druhá reprezentovala hnutie peruánskych castristických gueríl, ktorý boli porazení v r. 1965.
MRTA sa dopustili viacerých kriminálnych činov, vrátane vrážd, ozbrojených prepadov a únosov, no na rozdiel od konkurenčnej marxistickej skupiny Svetlý chodník sa v zásade zdržiavali útokov na civilnú populáciu, aby sa od civilistov odlíšili, chodili v uniformách a priznali zodpovednosť za všetky svoje akcie.
V prípade, ktorý v roku 1995 pritiahol medzinárodnú pozornosť, zatkla polícia bývalú študentku MIT a americkú ľavicovú aktivistku žijúcu v Lime Lori Berensonovú. Obvinilu ju zo spolupráce s MRTA a bola odsúdená vojenským súdom na doživotné väzenie (neskôr skrátené civilným súdom na 20 rokov).
Kvôli protiteroristickým aktivitám peruánskej vlády sa sila skupiny rýchlo znižovala. MRTA trpela aj stratami kvôli násilným stretom so Svetlým chodníkom, ako aj uväznením alebo smrťou viacerých vedúcich lídrov a stratením ľavicovej podpory.
Posledná a najznámejšia veľká akcia MRTA sa začala 17. decembra 1996, keď 14 jej členov, vrátane Nestora Cartoliniho, obsadilo rezidenciu japonskej ambasády práve v čase, keď tam prebiehal večierok, ktorého sa zúčastnilo viac ako 500 hostí. Hoci v priebehu dvoch týždňov bola prepustená väčšina rukojemníkov, 72 osôb si ozbrojenci ponechali a zadržiavali ich viac ako štyri mesiace. Požadovali ich výmenu za 465 uväznených členov MRTA, vrátane Nestorovej ženy a Lori Berensonovej. 22. apríla 1997 na príkaz prezidenta Alberta Fujimoriho armádne jednotky vtrhli do rezidencie, oslobodili rukojemníkov a zabili všetkých 14 militantov. Zahynul len jeden rukojemník a 2 príslušníci špeciálnych síl. Fujimori bol sprvu verejne vychvalovaný za ráznu akciu, no neskôr jeho povesť utrpela, keď vyšlo najavo že najmenej traja únoscovia boli popravený namieste potom, ako sa vzdali.
Peruánska „Komisia pre pravdu a zmierenie“, vyšetrujúca udalosti počas občianskej vojny prisúdila MRTA zodpovednosť za smrť 1.5% zo všetkých 70 000 zabitých počas konfliktu. Za zvyšok mŕtvych je približne rovnakým dielom zodpovedný Svetlý chodník a peruánska armáda.