René Just Haüy

Narodil sa v Saint-Just-en-Chaussée v departmente Oise. Jeho rodičia boli z nižšej vrstvy a len vďaka dobrosrdečnosti známych mohli syna poslať do škôl. Haüy najskôr študoval botaniku, ale po nehode sa začal zaujímať o iné odvetvie prírodných vied - mineralógiu. Podľa legendy mu vypadol kus fluoritu a rozbil sa na menšie kocky, čo viedlo Haüya k vysloveniu tézy o periodicite kryštálových štruktúr. Tento objav a sformulovanie matematickej teórie Haüya v Traité de minéralogie posunulo autora v spoločenskom rebríčku.

Počas revolučných rokov bol uväznený, hrozila mu dokonca poprava, ktorej zabránil intervenciou iný prírodovedec Étienne Geoffroy Saint-Hilaire. V roku 1802 sa stal profesorom mineralógie v Národnom múzeu, ale v roku 1814 bol Bourbonovcami, ktorí sa vrátili k moci, zosadený a posledné roky života opäť trel biedu.

• Essai d'une théorie sur la structure des crystaux (1784)
• Exposition raisonnée de la théorie de l'électricité et du magnétisme, d'après les principes d'Aepinus (1787)
• De la structure considérée comme caractére distinctif des minéraux (1793)
• Exposition abrégée de la théorie de la structure des cristaux (1793)
• Extrait d'un traité élémentaire de minéralogie (1797)
• Traité de minéralogie (5 vols, 1801)
• Traité élémentaire de physique (2 vols 1803, 1806)
• Tableau comparatif des résultats de la cristallographie, et de l'analyse chimique relativement a la classification des minéraux (1809)
• Traité des pierres précieuses (1817)
• Traité de cristallographie (2 vols, 1822)

Po Reném Justovi Haüyovi je pomenovaný minerál haüyn - minerál zo skupiny sodalitu.