Referendum v Gabčíkove v roku 2015

Tábor pre utečencov existoval v Gabčíkove už predtým. Zavreli ho v roku 2009.[1]

21. júla podpísali Robert Kaliňák (SMER-SD) a jeho rezortná kolegyňa z Rakúska Johanna Miklová-Leitnerová memorandum o spolupráci s dvojročnou platnosťou.[2] Na základe dohody sa malo z tábora v rakúskom Traiskirchene v priestore Slovenskej technickej univerzity v Gabčíkove.[1][2] Počas prvej polovice roka 2015 v Rakúsku stúpol počet žiadateľov o azyl až na 28 400. Zariadenie v Traiskirchene ubytováva už viac než 4000 ľudí, pritom má len polovičnú kapacitu.[3] Počas septembra malo do Gabčíkova prísť prvých 250, počas septembra ďaších 250 utečencov. Slovensko im malo zabezpečiť stravu a ubytovanie.[2] Ubytovacie zariadenie bolo v minulosti využívané pre pracovníkov vodného diela, neskôr pripadlo STU.[1]

Problémom malo byť tiež neexistujúce oplotenie areálu.[1] Policajný prezident Tibor Gašpar poznamenal, že sa pracuje na zvýšení bezpečnosti v obci a okolí: „V súčasnosti je v Gabčíkove štandardné obvodné oddelenie, kde je plánovaných 18 tabuľkových miest policajtov. Zvyšujeme na tomto oddelení tabuľkové miesta o desať policajtov. S vedením Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave sme pripravili výkon služby. Hliadkové služby plánované do okolia Gabčíkova a do zariadenia budú vo väčšom počte, slúžiť tam bude aj pohotovostná motorová jednotka z Trnavy.“ Pripravované majú byť aj ďalšie opatrenia.[1]

Referendum sa uskutočnilo na základe petície, ktorú podpísalo 3148 ľudí.[1] Jeho otázka znela: „Ste proti zriadeniu dočasného utečeneckého tábora v účelovom zariadení Slovenskej technickej univerzity v obci Gabčíkovo?“, na hlasovacom lístku bola napísaná po slovensky a po maďarsky.[1] Na hlasovaní sa zúčastnilo 2603 oprávnených voličov, čo je účasť 58,46%. Zo zúčastnených voličov bolo 2501 (96,67%) proti zriadeniu tábora.[1] Za zriadenie tábora bolo len 86 hlasujúcich.[4]

Starosta Gabčíkova Ivan Fenes po refernede povedal: „Som veľmi rád, že výsledok odzrkadľuje postoj občanov. Očakávali sme, že ľudia prídu a vyjadria svoj názor a za účasť im ďakujem. Toto rozhodnutie je veľmi významné z hľadiska bezpečnosti a zdravia našich obyvateľov. Ďakujem všetkým, že prišli k urnám a napriek tomu, že výsledok referenda nie je záväzný pre orgány štátnej správy, pre nás je dôležité, aby sme mohli prezentovať postoj našich občanov.“[1] Ešte pred konaním referenda sa Michaela Paulenová z tlačového odboru Ministerstva vnútra vyjadrila: „Pre obec je miestne referendum právne relevantné. Pre ministerstvo vnútra ako orgán štátu však nie sú výsledky referenda záväzné a zákon mu neukladá na ich základe konať.“[4] Po referende Robert Kaliňák opätovne potvrdil, že plán sa nemení.[3] Právnik Peter Kresák hlasovanie označil za „referendum proti vládnej moci“ a upozornil, že na Slovensku nie je právna úprava, ktorá by vládu zaväzovala rešpektovať miestne referendá. Poukázal na prípad obce Tešedíkovo, ktorá dvomi úspešnými referendami žiadala návrad pôvodného názvu Pered.[3]

Prezident Andrej Kiska na margo referenda vydal vyzhlásenie kde okrem iného uviedol: „Myslím, že výsledok referenda, ktorý by bol podobný kdekoľvek na Slovensku, je dôsledkom viacerých chýb, ktoré sa stali. Aj v našej domácej debate na Slovensku. A myslím, že je najvyšší čas, aby sme všetci ľudia zodpovední za riadenie štátu - aj tí, ktorí sa o riadenie štátu budú uchádzať onedlho vo voľbách - jasne povedali slovenskej verejnosti: Budeme štátom, ktorý postaví na svojej hranici múr, a budeme teoretizovať o tom, čo by mali urobiť iní? Alebo sa budeme na spoločných rozhodnutiach aj podieľať a na seba zoberieme aj časť svojej zodpovednosti za našu Európu? Pri ochrane hraníc Európy, ale aj tu, vo vnútri Európskej únie, kam sa už utečenci uchýlili v ohrození holého života.“[5] Nekomunikáciu vlády s občanmi a jej postoj voči migrantom ako bezpečnostnej hrozbe kritizoval aj Béla Bugár (Most-Híd).[2]

• Zoznam referend na Slovensku

• Vyhlásenie Andreja Kisku k referendu