Rámsarský dohovor

Rámsarský dohovor (iné názvy: Rámsarská konvencia, Rámsarská dohoda, Dohovor o mokradiach, často nesprávne Ramsarský/Ramsarská... ; oficiálne Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam najmä ako biotopy vtáctva z angl. Convention on Wetlands of International Importance especially as Waterfowl Habitat) je medzinárodná zmluva na ochranu a trvalú udržateľnosť mokradí. Dohovor bol prijatý 2. februára 1971 v iránskom meste Rámsar, ležiacom na brehu Kaspického mora.

Logo Rámsarského dohovoru

Územie spĺňajúce kritériá stanovené v texte dohovoru sa nazýva Rámsarská lokalita a 2. február sa od roku 1997 na počesť prijatia konvencie vyhlasuje za Svetový deň mokradí.

Dejiny

Rastúce obavy z rýchlosti, s akou boli „kultivované“ alebo inak zničené rozsiahle plochy močarín a mokradí v Európe, ktorých výsledkom bol pokles počtu vodného vtáctva vyvolali v roku 1962 konferenciu v rámci Projektu MAR (programu založeného v r. 1960), ktorú organizovali Medzinárodný úrad pre výskum vodného vtáctva (IWRB, teraz súčasť Wetlands International), IUCN a Medzinárodná rada pre ochranu vtákov (ICBP, teraz BirdLife International). Na nej zaznela prvá výzva na medzinárodnú konvenciu o mokradiach. Pôvodne sa konvencia špecificky zameriavala na ochranu vodného vtáctva tvorbou siete refúgií. V priebehu nasledujúcich ôsmich rokov sa text konvencie rozpracoval na viacerých medzinárodných a odborných rokovaniach, ktoré sa konali najmä pod záštitou IWRB. Pri rozpracovaní textu postupne prevažovala ochrana biotopov nad ochranou druhov. Napokon v meste Rámsar na pobreží Kaspického mora v Iráne text konvencie odsúhlasili a prijali 2. februára 1971. Tento deň, 2. február, je od roku 1996 Svetovým dňom mokradí.

Konvencia nadobudla platnosť v decembri 1975, keď siedma krajina doručila dokumenty o pristúpení (alebo ratifikácii) do organizácie UNESCO (depozitár konvencie). Konvencia má v súčasnosti zmluvné strany vo všetkých oblastiach sveta. Od svojho prijatia bola konvencia upravovaná v dvoch prípadoch: protokolom (nový dohovor, ktorý upravuje pôvodný) v decembri 1982 a radom doplnkov v roku 1987, známych ako Dodatky z Reginy.

Parížsky protokol

Parížsky protokol upravujúci Rámsarský dohovor schválila Mimoriadna konferencia zmluvných strán, ktorá sa konala na ústredí UNESCO v Paríži v decembri 1982. Protokol potvrdzuje, že všetky jazykové verzie konvencie (anglická, nemecká, francúzska, ruská, španielska a arabská) sú rovnocenné a ustanovuje proces pre úpravy konvencie, prevažne jej nedostatkov. Účinnosť nadobudol v roku 1986.

Dodatky z Reginy

Na mimoriadnej konferencii zmluvných strán, ktorá sa konala v Regine v Kanade v roku 1987, bol prijatý rad dodatkov. Tieto neovplyvňujú základné princípy konvencie, ale súvislosti jej fungovania: ustanovenie Stáleho výboru, právomoci konferencie, stály sekretariát (Byro) a rozpočet. Tieto dodatky nadobudli účinnosť 1. mája 1994.

Slovensko

Slovensko sa stalo zmluvnou stranou Rámsarského dohovoru ako súčasť bývalého Česko-Slovenska 2. júla 1990 (slovenský text dohovoru bol publikovaný v Zbierke zákonov ako Dohovor č. 396/1990 Zb., v čiastke 67, prílohe 1) a od svojho osamostatnenia 1. januára 1993 plní úlohy samostatného členského štátu.

Pri svojom pristúpení ku konvencii prihlásilo Česko-Slovensko do rámsarského zoznamu štyri lokality zo Slovenska (Parížske močiare, Senné, Šúr a Číčovské mŕtve rameno). V máji 1993 Slovensko prihlásilo ďalšie tri rozsiahlejšie mokrade (Latorica, Dunajské luhy, Niva Moravy). V roku 1998 pri príležitosti Svetového dňa mokradí to bolo ďalších päť dlhodobejšie pripravovaných lokalít (Poiplie, Alúvium Rudavy, Mokrade Turca, Mokrade Oravskej kotliny, Rieka Orava a jej prítoky). Zároveň sa rozšírila rámsarská lokalita Dunajské luhy na územie novovyhlásenej chránenej krajinnej oblasti, do ktorej bola zahrnutá aj rámsarská lokalita Číčovské mŕtve rameno. Celkový počet rámsarských lokalít na Slovensku tak v septembri 1999 dosiahol 11.

Pripravené sú návrhy na prihlásenie ďalších dvoch mokradí - Domica-Baradla (cezhraničné krasové a podzemné hydrologické systémy Slovenského krasu a Aggteleku) a Alúvium Tisy ako súčasť multilaterálnej medzinárodnej rámsarskej lokality na hornom toku rieky Tisa (Rumunsko, Ukrajina, Slovensko, Maďarsko).

Zoznam lokalít na Slovensku

Zdroj:[1]

Dohovor v Česku
RS 4 Lednické rybníky

Po vzniku samostatného Česka bol ustanovený v roku 1993 Český ramsarský výbor. Zákon o pristúpení k celosvetovému Rámsarskému dohovoru prijalo Česko-Slovensko 2. februára 1990. Na území Česka je vyhlásených 14 významných mokradí, prvé sú ešte z obdobia Česko-Slovenska.

V roku 1990

  • RS1: Šumavské rašeliniská - 6371 ha
  • RS2: Třeboňské rybníky - 10 165 ha
  • RS3: Novozámecký a Břehyňský rybník - 923 ha[2]
  • RS4: Lednické rybníky - 650 ha
Svět - RS2 Třeboňské rybníky

V roku 1993

  • RS5: Litovelské Pomoraví - 5122 ha
  • RS6: Poodrie - 5450 ha
  • RS7: Krkonošské rašeliniská - 230 ha
  • RS8: Třeboňské rašeliniská - 1100 ha
  • RS9: Mokrade dolného Podyjí - 11525 ha

V roku 1997

  • RS10: Mokrade Liběchovky a Pšovky - 350 ha

V roku 2004

  • RS11: Podzemná Punkva – 1571 ha

V roku 2006

V roku 2012

  • RS13: Horná Jizera - 2303 ha
  • RS14: Pramenné vývery a rašeliniská Slavkovského lesa 3223 ha

V odbornej českej tlači je vyhláška, pojem Rámsarského dohovoru označovaný skratkou RAMSAR.[3]
(Odstavec prevzatý z českej Wikipédie)

Referencie
  1. Medzinárodne významné mokrade na Slovensku [online]. ŠOPSR, [cit. 2010-04-08]. Dostupné online.
  2. AUTORSKÝ KOLEKTÍV. Chráněná území ČR, Liberecko, svazek III. Praha : Agentura ochrany přírody a krajiny ČR, 2002. ISBN 80-86064-43-3. Kapitola Okres Česká Lípa, s. 80, 88.
  3. HONCŮ, Miroslav. Sborník Bezděz 2005. Bezděz , vlastivědný sborník Českolipska (Česká Lípa: Vlastivědný spolek Českolipska), 2005, s. 177. ISSN 1211-9172.

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.