Rakovskí

Rod Rakovských sa osamostatnil koncom 15. storočia rozdelením starého turčianskeho rodu Jesenských na dve línie, z ktorých jedna podľa svojho sídelného majetku v Rakove dostala predikát de Rako a meno Rakovský. V polovici 16. stor. najvýznamnejším členom tohto rodu bol Juraj, ktorý dosiahol vysoké hodnosti a funkcie vo verejnej správe (vicepalatín, kráľovský komorník a iné). Za panovania kráľa Ferdinanda I. značne rozmnožil majetok rodu. Za zásluhy a vernosť kráľovi dostal mnohé donácie, ktorými získal a ďalšími akvizíciami ešte zväčšil majetok rodu.

Majetky a podiely v rôznych obciach:

• Liptovská župa: Liptovská Štiavnica, Štiavnička, Ludrová, Biely Potok, Partizánska Ľupča, Parížovce, Dechtáre, Fiačice, Kvačany, Lúčky, Bešeňová, Uhorská Ves, Závaská Poruba,
• Spišská župa: Farkašovce, Filice, Gánovce, Rokus,
• Trenčianska župa: Čičmany, Vyšehradné,
• Turčianska župa: Blážovce, Budiš, Kalník, Kaľamenová, Rudno,
• Zvolenská župa: Breznica, Duby, Kremnička, Pršany.

Jurajovi synovia, Ján a Ondrej, skonali bez potomkov zakrátko po otcovi a tak sa majetky koncom 16. storočia dostali do vlastníctva Jurajovho brata Štefana Rakovského a jeho synov Alberta, Martina, Mateja a Mikuláša. Mnohí z rodu študovali a niektorí aj pôsobili v českých krajoch. V druhej polovici 16. storočia. študovali v Čechách bratia Martin, Mikuláš a Matej. Všetci načas v českých krajoch i pôsobili a Mikuláš sa tam dokonca oženil a usadil.
Neskôr získal rod ďalšie majetky v Hontianskej župe a rozdelil sa na dve línie pomenované podľa svojich sídel Štiavnickou (podľa Liptovskej Štiavnice) a Rakovskou (podľa Rakova). Rod Rakovských nikdy nevlastnil rozsiahlejšie kompaktné panstvá. Ich majetky tvorili roztrúsené kúrie a majetkové podiely v mnohých obciach v ktorých mali svoje kúrie a majetkové podiely aj iné šľachtické rody. Rod Rakovských získal značnú časť majetkov po rodoch, ktoré vymreli. Získaním majetkov po rodoch Štiavnických a Parížovských získali aj príslušné majetkoprávne písomnosti tvoriace archívy týchto rodov. Prevažná časť majetkoprávnych písomností archívu rodu Rakovských je latinská. Latinské sú však zväčša také písomnosti, ktoré vydala kráľovská kancelária, palatín, a pod. Z nepočetných listín vydaných župnými ustanovizňami v 16. storočí sú v archíve rodu dve slovenské a tri latinsko-slovenské, ktoré majú úvod a záver latinsky a výpovede svedkov sú slovensky. Pomerne najviac slovenských písomností v archíve rodu je medzi majetkoprávnymi písomnosťami obsahujúcimi právne rokovania, ktoré sa uskutočnili priamo medzi členmi liptovských a turčianskych zemianskych rodov. Sú to hlavne testamenty, obligácie na požičané sumy, kvitancie na vrátené peniaze a záložné listy. České, resp. slovenské písomnosti zo 16. storočia v archíve rodu Rakovských dokumentujú uplatňovanie sa češtiny ako písomnej reči na Slovensku v tomto období.

Rakovskí používali od konca stredoveku až do polovice 16. storočia jednoduchý erb s rakom. Erb je hovoriaci a vyjadruje názov lokality, odkiaľ rod pochádzal. Za pôvodnú podobu erbu Rakovských sa všeobecne považuje červený vodorovne položený rak v zlatom poli. Rak by mal byť aj v klenote. Farebnosť erbu sa odvodzuje od farebnosti armálesu z roku 1561. Staršiu podobu rodového erbu spred udelenia armálesu poznáme z pečatí Juraja Rakovského. V štíte sa nachádza rak. V roku 1561 získali Rakovskí od Ferdinanda I. armálnu listinu. Listina bola vydaná 16. augusta 1561 vo Viedni. Zachovala sa až dodnes v ich rodovom archíve uloženom v Maďarskom krajinskom archíve v Budapešti. Adresátmi armálesu boli Martin a Ján Rakovskí a Albert, Matej a Ondrej Rakovskí. Erbovou listinou bol udelený nasledovný erb. Erb je modrý so zlatou pätou. Na deliacej čiare je v modrom poli položená zlatá koruna. Z nej vyrastá medzi dvojicou k zemi sklonených ľalií doprava otočený obrnený rytier držiaci v pravej ruke meč, ktorý má položený na pleci a v ľavici drží olivovú ratolesť. V pravom hornom rohu štítu sa nachádza zlaté žiariace slnce a v ľavom hviezdička. V dolnom zlatom poli sa nachádza pôvodný rodový erb – červený vodorovný rak. Klenotom je rytier zo štítu vyrastajúci medzi sklonenými ľaliami z koruny. Prikrývadlá sú červeno – strieborné a zlato – modré.

Rakovský de Rako

• Juraj Rakovský de Rako (16. stor.), vicepalatín a kráľovský komorník
  • Ján Rakovský de Rako + Magdaléna – bez potomkov
  • Ondrej Rakovský de Rako – bez potomkov
• Štefana Rakovský de Rako
  • Albert Rakovský de Rako
  • Martin Rakovský de Rako (1535 – †28.9.1579) ∞ Dorota Krivayová z Trenčína
    • Barbora Rakovská (1570-)
    • Dávid Rakovský (1574-)
  • Matej Rakovský de Rako (1537 – †19.10.1562)
  • Mikuláš Rakovský de Rako (cca 1538 – † 1586)

Rakovský de Rako

• Peter Rakovský († pred 6.7.1705) ∞ Katarína Kubíniová
  • Melchior II. Rakovský z Veľkého Rakova, (cca 1660 - †6.6.1707) stoličný notár ∞ Klára Husárová de Regöcz
    • Imrich Rakovský
    • Michal Rakovský, notár krajinského sudcu + Klára Gostoniová
    • Mikuláš Rakovský ∞ Zuzana Szögényi
    • Magdaléna Rakovská ∞ Gabriel Maršovský
    • Sára Rakovská ∞ Pavol Ilovay, ∞ Juraj Akáč
  • Imrich Rakovský z Veľkého Rakova
  • Ladislav Rakovský z Veľkého Rakova
  • Katarína Rakovská z Veľkého Rakova
  • Magdaléna Rakovská z Veľkého Rakova

• Martin Rakovský (* 1535 – † 1579), bol prvý slovenský humanista, najväčšia osobnosť slovenskej literatúry v 16. storočí
• Melichar Rakovský (* cca 1660 - † 6. jún 1707), oravský stoličný notár a podžupan
• Martin Rakovský (* 1754, Rakovo – † 1828) bol dôstojník a generál
• Štefan Rakovský (* 1832 – † 1891) bol historik

• Jozef Novák: Rodové erby na Slovensku I., Kubínyiho zbierka pečatí (Osveta, n. p., Martin, 1980)
• Jozef Novák: Rodové erby na Slovensku II., Peťkova zbierka pečatí (Osveta, n. p., Martin 1986)
• Miloslav Okál: Život a dielo Martina Rakovského - I. diel (Martin 1979)
• Miloslav Okál: Život a dielo Martina Rakovského - II. diel (Martin 1983)
• Genealogicko-Heraldický Hlas, časopis Slovenskej Genealogicko–Heraldickej spoločnosti (Vychádza od roku 1991)

• RAKOVSKÝ. In: NOVÁK, Jozef; VÍTEK, Peter. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Zväzok II : Liptovská stolica : zemianske rody podľa Matiašovského zbierky erbov. Bratislava : Hajko & Hajková, 2004. 175 s. ISBN 80-88700-60-4. S. 112-113.
• RAKOVSKÝ. In: VÍTEK, Peter; MAŤUGOVÁ, Soňa. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Zväzok III : Oravská stolica : zemianske a šľachtické rody Oravy. Bratislava : Hajko & Hajková, 2007. 183 s. ISBN 978-80-88700-69-2. S. 103-104.