Rad Vlasteneckej vojny

Rad Vlasteneckej vojny (rus. Орден Отечественной войны), bolo sovietske vyznamenanie udeľované všetkým vojakom Sovietskej armády a partizánom za hrdinstvo v boji proti nemeckým okupantom vo Vlasteneckej vojne. Vyznamenanie vzniklo 20. mája 1942 a udeľovalo sa v dvoch stupňoch. Na získanie Radu Vlasteneckej vojny I. stupňa boli stanovené tieto podmienky:

• zničenie dôležitého objektu v tyle nepriateľa
• zničenie dvoch ťažkých, stredných, alebo troch ľahkých tankov či obrnených transportérov
• ako prvý vniknúť do dôležitého postavenia protivníka
• 15-60 úspešných bojových letov
• zostrelenie troch lietadiel
• úspešný námorný výsadok na nepriateľskom území
• zajatie nepriateľskej lode a jej dopravenie do vlastnej základne.[1]

Rad Vlasteneckej vojny
I. stupeň
II. stupeň
Názov v pôvodnom jazyku	Орден Отечественной войны
Štát	ZSSR
Druh	rad
Status	neudeľuje sa
Štatistika
Dátum vzniku	20. máj 1942
Počet udelení	I. stupeň: 324 903 II. stupeň: 951 652

Počas vojny bolo spolu udelených 324 903 radov I. stupňa a 951 652 radov II. stupňa. Na oslavách 40. výročia tejto vojny v roku 1985 bolo rozhodnuté, že ním budú ocenení všetci žijúci veteráni. Rad bol prvým sovietskym vyznamenaním, ktoré bolo po smrti jeho držiteľa automaticky ponechané jeho rodine. Všetky dovtedy udelené vyznamenania boli dovtedy po smrti ich držiteľa opäť navrátené do rúk štátu. Tento zvyk bol zrušený až v roku 1977, kedy boli pozostalým po vyznamenaných ponechané aj všetky ostatné vyznamenania.