Pustovník (rod)

Pustovník (lat. Pezophaps) je vyhynutý rod vtáka z radu holubotvaré (Columbiformes) a čeľade drontovité (Raphidae) s jediným druhom pustovník krátkokrídly (nazývaným aj pustovník rodrigský, dodo samotársky[1], lat. Pezophaps solitaria).

pustovník krátkokrídlý

Pustovník krátkokrídlý na kresbe, 1907
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Pezophaps solitaria
Gmelin, 1789
Synonymá
Didus solitarius Gmelin, 1788
Pezophaps solitarius (Gmelin, 1788)
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
 Biologický portál

Pustovník obýval suché lesy a krovinaté porasty na ostrove Rodrigues (Maurícius) v Indickom oceáne (bol to tunajší endemit).[2] Druh opísal Johann Friedrich Gmelin ako Didus solitarius, toto staršie pomenovanie je v súčasnosti hodnotené ako vedecké synonymum.[3] Pustovník krátkokrídly bol najbližší príbuzný dronta nelietavého. Podľa analýzy DNA sa od seba línie oboch druhov rozdelili pred 25,6 miliónmi rokmi.[4] Oba druhy sa vyvíjali pravdepodobne nezávisle od seba.

Pustovník krátkokrídly bol vysoký podobne ako dront nelietavý, meral asi 1 m (samec cca 90 cm, samica cca 70 cm[5]), ale vzhľadom sa od dronta odlišoval menej vyvinutým zobákom a celkovo viac vyzeral ako holub. Presná podoba tohto vtáka nie je istá.[6][7] Vtáka podrobne opísali Julien Tafforet alebo François Leguat, jedni z prvých osadníkov na ostrove. Podľa týchto správ vták vážil 40 – 50 liber, mal prevážne svetlosivé sfarbenie a mal krátky ostrý zobák. Veľmi rýchlo behal, ale bol nelietavý. Pomocou krídel vytvárali vtáky veľmi hlasné zvuky, ktorými si pravdepodobne vymedzovali územia. Krídla tiež slúžili ako zbraň. Počas rozmnožovania si pustovník staval hniezdo z palmových listov. Samica naložila len jedno vajce. Živil sa rastlinnou stravou, napríklad plodmi paliem alebo pandánov a v žalúdku boli objavené gastrolity.[5]

Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN) hodnotí druh ako vyhynutý. Na rozdiel od dronta mal pustovník chutné mäso (chutilo aj Tafforetovi[5]) a hlavne kvôli lovu nakoniec na ostrove zanikol.[7] Prežil ale celkom dlho, roku 1733 sa ešte vyskytoval hojne, vyhynul neskôr, asi po roku 1750. Zachoval sa celý rad kostrových pozostatkov vrátane celých kostier.[5][6]

Galéria
  • Rekonštrukcia vzhľadu
  • Pustovník krátkokrídlý na kresbe F. Leguata
  • Kresba, 1854

Referencie
  1. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2018-08-07]. Dostupné online.
  2. BIRDLIFE INTERNATIONAL. Pezophaps solitaria [online]. iucnredlist.org, [cit. 2018-08-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=2FC54A50
  4. SHAPIRO, Beth & kol. Flight of the Dodo. Science, 03 2002, roč. 295, čís. 5560, s. 1683–1683. ISSN 0036-8075. DOI: 10.1126/science.295.5560.1683. PMID 11872833.
  5. HUME, Julian P.; WALTERS, Michael. Extinct Birds. [s.l.] : A&C Black, 2012. 544 s. ISBN 978-1-4081-5861-6. (po anglicky)
  6. FULLER, Errol. Extinct Birds. NY : Facts on File, 1988. 256 s. ISBN 978-0-8160-1833-8. S. 124 – 126. (po anglicky)
  7. ELLIS, Richard. No Turning Back: The Life and Death of Animal Species. NY : Harper Perennial, 2004. ISBN 0-06-055804-0. S. 161. (po anglicky)

Iné projekty
Biologický portál
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.