Prvý torunský mier

Prvý torunský mier označuje mierovú zmluvu, uzavretú 1. februára 1411 na jednom vislianskych ostrovov v meste Toruň, jednom z najjužnejších miest rádového štátu nemeckých rytierov. Uzavreli ju Rád nemeckých rytierov na jednej strane a poľský kráľ Vladislav II. Jagielo a jeho spojenec litovské veľkoknieža Vytautas (Vitold) na strane druhej. Zmluva ukončila dva roky trvajúcu vojnu, ktorá kulminovala rok predtým bitkou pri Grunwalde (15. júl 1410).

Pôvodný dokument mierovej zmluvy (chýba veľká časť pečate)

Na základe prvého torunského mieru sa porazený Rád nemeckých rytierov musel dočasne vzdať Žmude (Žemaitska), ktorá sa tak stala súčasťou litovského veľkokniežatstva, a Dobrzyńska, ktoré obsadilo v priebehu vojny. Okrem toho musel poľskej strane zaplatiť vysoké výkupné za zajatých členov rádu. Mier dohodnutý v Toruni bol krehký a až po ďalších dvoch krátkych vojnách – hladnej (1414) a gollubskej (1422) – bol v roku 1422 uzavretý melnský mier, ktorý vyriešil vzájomné územné spory. Vysoké reparácie boli pre Rád veľkým bremenom, znamenali zvýšenie daní a v konečnom dôsledku spôsobili nepokoje a hospodársky úpadok Rádového štátu.