Prvá helénska republika
Prvá helénska republika (novogr. Α'Ελληνική Δημοκρατία) je termín, odkazujúci na dočasný grécky štát ktorý vznikol počas gréckej vojny za nezávislosť proti Osmanskej ríši. Ide o čisto historiografický termín, zahŕňajúci ústavnú a demokratickú povahu revolučného režimu pred zriadením nezávislého Kráľovstva Grécka a spája túto časť gréckej histórie s neskoršou druhou a treťou helénskou republikou.
| Dočasná správa Grécka (1822-1827) Helénsky štát (1827-1832) Προσωρινὴ Διοίκησις τῆς Ἑλλάδος Ἑλληνικὴ Πολιτεία
| |||||||||||
Geografia
| |||||||||||
| Obyvateľstvo | |||||||||||
| Štátny útvar | |||||||||||
Grécky fénix | |||||||||||
| |||||||||||
.svg.png.webp){kind=small}
.svg.png.webp){kind=small}
.svg.png.webp)
História
V prvých fázach povstania z roku 1821 si rôzne územné celky zvolili svoje vlastné regionálne riadiace orgány. Tie boli na začiatku roku 1822 nahradené centrálnou správou na prvom Národnom zhromaždení v Epidaure, ktoré súčasne tiež prijalo prvú grécku ústavu, čo znamenalo zrod moderného gréckeho štátu. Regionálne riadiace orgány naďalej existovali, ale ústredná autorita nebola pevne stanovená až do rokov 1824/1825. Nový štát nebol mocnosťami okamžite uznaný. Po počiatočných úspechoch hrozil kolaps, jednak zvnútra kvôli občianskej vojne, ale tiež kvôli víťazstvám turecko-egyptskej armády Ibrahima Pašu.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku První helénská republika na českej Wikipédii.