Provensalské Alpy

Provensalské Alpy[1] je pohorie nachádzajúce sa v južnom Francúzsku v departemente Alpes-de-Haute-Provence. Geograficky sa radí do Západných Álp. Hlavným stavebným kameňom pohoria je vápenec. Najvyššia hora je Tête de l'Estrop (2 961 m).

Provensalské Alpy
pohorie
Piche Estrop
Štát Francúzsko
Časť Alpy
Najvyšší bod Tête de l'Estrop
 - výška 2 961 m n. m.
 - súradnice 44°30′S 6°V
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Poloha

Na severe tvorí hranicu pohoria sedlo Col d'Allos (2 247 m) a prehradné jazero Serre-Poncon. Na západe je hranica vymedzená údolím rieky Durance. Na východe a severovýchode susedí pohorie s vyššími Kottickými Alpami. Juh masívu je ohraničený Stredozemným morom. Pozdĺž pobrežia sa tiahnu horské masívy Esterel a Maures.

Charakteristika a členenie

Provensálske Alpy sú krajinne veľmi pestré a pritom rozľahlé pohorie. Celková plocha je 9 300 km². Celé územie masívu je plné hlbokých dolín, roklín a kaňonov v ktorých tečú divoké rieky ako Verdon, Bevera či Loup. Tieto vodou vyhĺbené kaňony majú vysoké steny až niekoľko sto metrov. Sever masívu má ešte veľhorský charakter a dá sa priradzovať k Alpám (Trois-Évêchés a Digne). Južné, prímorské celky Maures a Esterel sú geologicky veľmi staré a k Alpám sa už nezaraďujú. Napriek tomu sú súčasťou horstva Provensálskych Álp.

Trois-Évêchés
Pod vrcholom Tête de l'Estrop

Trois-Évêchés je najvyššou skupinou pohoria, kde sa nachádza najvyšší vrchol Tête de l'Estrop. Zrejme najpôsobivějším štítom celého pohoria je Grande Séolane (2 909 m). Celok je tvorený metamorfovanými horninami ako sú pieskovec a žula. Na východe a juhovýchode susedí so skupinou Prímorských Álp, masívom Pelat (Mont Pelat, 3 050 m).

Vrcholy
  • Tête de l'Estrop (2 961 m)
  • Grande Séolane (2 909 m)
  • Petite Séolane (2 854 m)
  • Trois-Évêchés (2 818 m)
  • Tête de Chabrière (2 745 m)
  • Roche Close (2 739 m)
  • Sommet du Caduc (2 654 m)
  • Mourre-Gros (2 652 m)
  • Montagne de la Blanche (2 610 m)
  • Mées (2 599 m)
  • Tête de la Sestrière (2 572 m)
  • Tête Noire (2 560 m)
  • Sangraure (2 560 m)
  • Dormillouse (2 505 m)
  • Sommet du Tromas (2 500 m)
  • Autapie (2 426 m)
  • Sommet de Denjuan (2 403 m)
  • Gros Tapy (2 374 m)
  • Grand Croix (2 369 m)
  • Montagne du Cheval Blanc (2 323 m)

Digne
Mourre de Chanier

Digne je plošne najrozľahlejší celistvý masív Provensálskych Álp, ktoré sa ďalej na sever rozdeľuje na mnoho nesúrodých malých horských masívov, ktorých štruktúra je veľmi zložitá. Masív Digne je tvorený vápencami a sadrovcami. Vrcholy tu ľahko prevyšujú hranicu 2 000 m. Najvyšším vrcholom je Monges (2 115 m).

Vrcholy
  • Monges (2 115 m)
  • Clot Ginoux (2 112 m)
  • Oratoire (2 071 m)
  • Tête Grosse (2 032 m)
  • Laupie (2 025 m)
  • Clos de Bouc (1 962 m)
  • Montagne de Chine (1 952 m)
  • Mourre de Chanier (1 930 m)
  • Marzenc (1 930 m)
  • Sommet de Nibles (1 909 m)
  • Mont Chiran (1 905 m)
  • Mourre de Chanier (1 898 m)
  • Grande Cloche de Barles (1 887 m)
  • Montagne de Jouere (1 886 m)

Esterel
Cap l'Esterel

Esterel je prímorská oblasť Provensálskych Álp, ktorá dosahuje svoju najvyššiu výšku 618 m v kulminantnom bode Le mont Vinaigre. Vek masívu sa odhaduje na 250 mil. rokov a celková rozloha je 320 km². Pohorie je tvorené magmatickými horninami čadičom a ryolitom.

Vrcholy
  • Le mont Vinaigre (618 m)
  • Les Suvières (558 m)
  • Pic de l'Ours (492 m)
  • Cap Roux (453 m)
  • Pic d'Aurelle (322 m)
  • Rastel d'Agay (287 m)


Maures

Maures je opäť horstvo, ktoré lemuje Stredozemné more. Najvyšším vrcholom je Signal de la Sauvette (780 m). Maures je tvorené žulou, graptolitom a amfibolitom.

Levanduľa

Príroda

Rastlinstvo je v oblasti teplých Provensálskych Álp veľmi pestré. Objavujeme tu aj zástupcov stredomorskej flór ako napríklad Borovica pínia, cyprusy, Gaštan jedlý či olivy. Darí sa tu aj pistáciam, pomarančom a citrónom. Úplne na juhu rostú opuncia, agáve, kaktusy a aloe. Najcharakteristickejšou rostlinou oblasti Provence je však levanduľa, ktorej modré kvety a omamná vôňa je symbolom južného Francúzska. V masíve Maures rastie mnoho druhov orchidejí a nachádzajú sa tu masívne porasty dubu korkového.

Turistické strediska
Barcelonnette l'hiver
Prímorské letovisko Le Lavandou

Referencie
  1. Názvy geografických objektov z územia mimo SR [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-10-11, [cit. 2021-01-27]. Dostupné online.

Literatúra
  • Petr, Ivo. Francouzské Alpy: turistika, treking, cykloturistika: 44 túr - od Ženevského jezera po Středozemní moře. 1. vyd. Ostrava: Mirago, 1999. 141 s. Průvodce po evropských horách; 1. ISBN 80-85922-62-2.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Provensálské Alpy na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.