Promachos z Pellény

Promachos (starogr. Πρόμαχος – Promachos) bol olympijský víťaz v pankratiu v roku 404 pred Kr.[1]

Promachos, syn Dryóna z achájskej Pellény, bol na 94. olympijských hrách korunovaný olivovým vencom za víťazstvo v pankratiu. Okrem víťazstva v Olympii, dosiahol v tejto disciplíne aj tri víťazstvá na isthmiských a dve na nemejských hrách.[2] Pankration sa v Olympii zaviedol na 33. hrách v roku 648 pred Kr. a jeho prvým víťazom bol Lygdamis zo Syrakúz.[3] Pankration bol pästiarský zápas, pri ktorom boli dovolené všetky zápasnícke chmaty, údery päsťou, kopanie a vykrúcanie údov.[4]

Keď v druhom storočí grécky cestovateľ Pausanias navštívil Olympiu, zaznamenal, že v olympijskej Altide, medzi sochami najslávnejších atlétov starovekého Grécka, videl aj sochu olympionika Promacha.[5] Podľa Pausania druhá Promachova socha stála pri gymnáziu v jeho rodnej Pelléne, kde sa pripravoval na jednotlivé celogrécke hry.[2]

Olympijskí pretekári sa do olympijskeho gymnázia museli dostaviť mesiac pred hrami a venovať sa tréningu pod vedením svojich trénerov pred očami hellanodikov.[6] Starogrécky autor Flavios Filostratos zaznamenal krásny príklad, že pre víťazstvo pretekára na hrách nestačil len talent a sila svalov, ale aj pevnosť vôle. Filostratos uvádza, že Promachos z Pellény trénoval počas olympijskeho tréningu ako bezduchý, lebo bol zamilovaný. Keď jeho tréner spozoroval, že najradšej by zo sústredenia za svojou láskou utiekol, sľúbil mu, že ju dovedie, ak bude poriadne trénovať. O niekoľko dní sa vrátil, a hoci sa s ňou nestretol, povedal mu, že mu odkazuje: „Neodopriem ti lásku, ak sa z Olympie vrátiš ako víťaz.“ Ako to s tou láskou dopadlo sa z tohto príbehu nedozvieme; trénerove slová však Promacha natoľko povzbudili, že sa skutočne stal olympijským víťazom.[1][7]