Prokletije
Prokletije je pohorie nachádzajúce sa na trojmedzí Albánska, Čiernej Hory a Srbska (Kosova). Je to najvyššia časť Dinárskeho pohoria s najvyšším vrchom Maja Jezercë (2 694 m n. m.).
Prokletije (Проклетије) | |||
Bjeshkët e Nemunaje | |||
pohorie | |||
Štáty | |||
---|---|---|---|
Región | Balkán | ||
Časť | Dinárska sústava | ||
Hranice | Bjelasica, Visitor, Koprivnik, Junička planina | ||
Súradnice | 42°26′0″S 19°48′0″V | ||
Najvyšší bod | Maja Jezercë | ||
- výška | 2 694 m n. m. | ||
Najnižší bod | hladina Jadranského mora | ||
- výška | 0 m n. m. | ||
Geologické zloženie | vápenec, dolomit | ||
| |||
Wikimedia Commons: Prokletije | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Poloha
Väčšia časť pohoria (približne 2/3) sa nachádza v Albánsku, kde je súčasťou Severoalbánskych Álp. Na severe je Prokletije údolím rieky Lim oddelené od pohoria Visitor, na západe susedí s pohorím Žijovo, na juhu plynule nadväzujú Severoalbánske Alpy a východne sa nachádza Junička planina a Koprivnik.
Charakteristika
Pohorie Prokletije nemá súvislý skalný hrebeň, ale je rozčlenené do niekoľkých chrbtov a horských skupín: na západe Karanfil (Brada), Trojan, Bělič a Maja Kadis. Tieto masívy sú rozoklané s monumentálnymi vápencovými stenami a hlbokými dolinami. V tejto oblasti sa nachádza dvojica najvýznamnejších jazier - (Plavsko jezero a Ridsko jezero). Na východe je skupina hôr Bogičevica, Djeravica a Bogdaš. Juh predstavuje najmä okolie vrchu Maja Jezercë.
Významné hory
|
|
Osídlenie
Obyvateľstvo na svahoch Prokletije je prevažne moslimské a to vrátane čiernohorskej časti, ktorá je obývaná najmä Bosniakmi.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Prokletije na českej Wikipédii.