Programová hudba

Programová hudba je druh hudby, ktorá podriaďuje hudobné stvárnenie mimohudobnému obsahu (deju, javu, predstave, myšlienke). Programová hudba vznikla v 19. stor. ako inštrumentálna hudba.

Programová hudba existovala vo všetkých historických obdobiach, počnúc Sakadanasovým dielom Nomos, ktoré predstavovalo súboj Apolóna s drakom (586 pred Kr.), Beethovenovou 6. symfóniou Pastorálnou končiac. Romantická programovosť má však málo spoločného s programovou hudbou predchádzajúcich epoch. V tej staršej išlo len o zvláštny názov, ktorý často ani nekorešpondoval s obsahom, alebo o vyjadrenie asociácií z počutého v názve; napr. vtáčí spev, hromobitie...

Obdobie novoromantizmu prináša programovú hudbu, kde východiskom mimohudobného programu môže byť literárne, výtvarné dielo, ale i osobný zážitok umelca, ktoré môžu mať hlboký filozofický obsah – program. Tento program určí skladateľ nadpisom alebo dlhším textom.

V súvislosti s programovou hudbou vznikajú nové hudobné tvary: programová symfónia, symfonická báseň, symfonický obraz, programová koncertantná predohra, fantázia, rapsódia a iné programové skladby.

Zakladateľom programového symfonizmu je Hector Berlioz. Základný význam jeho tvorby spočíva v pokrokovosti, boji proti formalizmu a bezideovosti, v zásadnom novátorstve. Venuje sa literárnej činnosti, hudobnej kritike a publicistike, a po tom, ako naňho silno zapôsobila hudba Glucka, Beethovena a drámy W. Shakespeara, sa rozhodol orientovať na hudobnú drámu.