Centre national d’art et de culture Georges-Pompidou
Centre national d'art et de culture Georges-Pompidou (doslova „Národné centrum umenia a kultúry Georgea Pompidoua“), skrátene Centre Georges-Pompidou alebo Centre Pompidou alebo podľa štvrte, v ktorej sa nachádza, (Centre) Beaubourg, je múzeum moderného umenia v Paríži, ktoré zmenilo dovtedy zaužívaný postoj ku galériám ako monumentov pre úzku skupinu ľudí na budovu otvorenú pre každého. Stala sa miestom, kde sa mohli ľudia stretávať a spoznávať umenie.
| Centre Georges-Pompidou | |
 Centre Georges-Pompidou | |
| Základné údaje | |
|---|---|
| Adresa | Place Georges-Pompidou Paríž, Francúzsko |
| Rok založenia | 1977 |
| Typ | Múzeum moderného umenia |
| Návštevníci | 5 100 000 (2006) |
| Vedenie inštitúcie | |
| Riaditeľ | Alain Seban |
| Ďalšie odkazy | |
| Web | www.centrepompidou.fr |
| Commons | Centre Georges-Pompidou |
Nachádza sa v historickom centre Paríža, približne 1 km od Notre Dame a Louvru na okraji husto obývanej štvrti. Stavba vznikla v rokoch 1971 až 1977, keď územie, na ktorom stojí, prechádzalo zmenami a rekonštrukciou.
Dejiny
31. januára 1977 centrum slávnostne otvorili jeho tvorcovia Renzo Piano a Richard Rogers, dvojica architektov, ktorí na stavbe spolupracovali. Z verejnosti sa sprvoti ozývali negatívne reakcie, ktorých terčom sa stalo architektonické stvárnenie exteriéru budovy. Všetky rozvody, klimatizácia a technické zariadenia budov sa totiž nachádzajú priamo na fasáde a nie vo vnútri budovy. Toto riešenie, ktoré mnohým pripomínalo ropnú rafinériu, malo výhodu oslobodenia vnútornej dispozície od zbytočných jadier. Vznikol tak jeden veľkopriestor, ktorý bol dostatočne variabilný pre široké využitie.
Industrializovaná fasáda si nakoniec získala verejnú mienku na svoju stranu a bola prijatá s nadšením ako aj stavba s podobným osudom, Eiffelova veža. Centrum sa stalo ďalšou dominantou Paríža. Stavba mala taký obrovský úspech, že sa pod ťarchou prehnanej návštevnosti začala poškodzovať.
Návštevníci tu mohli a môžu navštíviť múzeum moderných umení, referenčnú knižnicu, centrum priemyselného dizajnu a centrum pre hudobný a zvukový výskum. Ďalej sa tu nachádzajú plochy pre administratívu, kníhkupectvá, kiná, detské kútiky a garáže. Návštevnosť 5000 ľudí denne bola dôvodom na rekonštrukciu budovy v októbri roku 1997. Na slávnostnom znovuotvorení v januári 2000 bola prezentovaná výstava venovaná Renzovi Pianovi. Richard Rogers na nej chýbal, pretože nesúhlasil s obnovou budovy podľa návrhu Piana.
Centre Pompidou je dnes navštevovanejšou stavbou, ako je Eiffelova veža. Paradoxne však mnoho ľudí prichádza iba kvôli úchvatným výhľadom na Paríž zo zasklených eskalátorov a nie kvôli výstavným a iným akciám vo vnútri budovy. Hovorí sa že „Kto nevidel Beaubourg, videl len polovicu Paríža“.
V roku 2007 získalo dielo Pritzkerovu cenu a Rogers tak získal miesto v dejinách architektúry ako ten "čo obrátil architektonický svet naruby".
Architektúra
Hlavnými architektmi projektu sú Richard Rogers, Renzo Piano a Rogersova manželka Sue Rogersová. Inžiniermi stavby boli Peter Rice a Edmund Happold (Ove Arub & partners). Farebné stvárnenie budovy má na svedomí francúzsky maliar Jean Dewasne, ktorý navrhol namaľovať jednotlivé rúry farbami – modrá (voda), červená (eskalátory a výťahy), žltá (elektroinštalácie) a zelená (vzduchotechnika).
V blízkosti Beaubourgu sa nachádza aj slávna Stravinského fontána s divotvornými mobilnými plastikami manželov Jeana Tinguelyho a Niki de Saint-Phalleovej.
Doprava
V blízkosti sa nachádzajú stanice metra Rambuteau (linka 11) a Les Halles (linka 4), ako aj centrálny uzol RER Châtelet-Les-Halles.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Centre national d’art et de culture Georges-Pompidou