Poloha Zeme vo vesmíre

Naše znalosti pozície Zeme vo vesmíre sa zlepšili vďaka 400 rokom pozorovania pomocou teleskopov, a v poslednom storočí sa značne zväčšili. Spočiatku sa verilo, že je Zem stredom vesmíru, ktorý sa skladal iba z planét viditeľných holým okom (t.j. všetky okrem Neptúna a Uránu) Po prijatí heliocentrizmu v 17. storočí sa vďaka pozorovaniam Williama Herschela a iných dokázalo, že naše Slnko leží vo veľkom disku galaxii v ktorom sú hviezdy nie nepodobné nášmu Slnku. Do 20. storočia sa dokázalo pomocou pozorovaní špirálových galaxií, že naša galaxia je len jedna z miliárd iných v rozpínajúcom sa vesmíre, kde sú galaxie zoskupené do kôp galaxií a tie potom do nadkôp. Okolo 21. storočia sa celková štruktúra viditeľného vesmíru stávala čistejšia, keď sa nadkopy formovali do veľkých sieťovitých vlákien, medzi ktorými vzniká prázdny priestor. Nadkopy, vlákna a prázdny priestor sú najpravdepodobnejšie najväčšie súvislé štruktúry, ktoré vo vesmíre existujú. Vo veľkom meradle (cez 1000 megaparsekov) sa vesmír stáva homogénny v tom zmysle, že všetky jeho časti majú priemerne rovnakú hustotu, zloženie a štruktúru. V tomto meradle sa stáva otázka ohľadom pozície Zeme bezvýznamnou, a je tu podľa niekoľkých teórií možnosť existencie multiverza.

Diagram našej pozície vo Vesmíre