Abstraktné podstatné meno

Abstraktné podstatné meno (iné názvy: abstraktné substantívum, nehmotné podstatné meno/substantívum, abstraktum) je pomenovanie javov skutočnosti, ktoré existujú nesamostatne ako nesamostatné stránky (vlastnosti, schopnosti, deje) substancií, ale ktoré v myslení (abstrakciou) vyčleňujeme a chápeme ako samostatné. Patria medzi ne názvy:

• vlastností: skromnosť, nádeje,...
• dejov a stavov: úvaha, plavba, choroba,...
• výsledkov deja: súpis, výzdoba, myšlienka,...
• priestorových a časových javov a vzťahov: priestor, čas, dnešok, večnosť,...
• najvšeobecnejších poznávacích kategórií: skutočnosť, pravda, vzťah, problém,...

Veľkú väčšinu abstraktných substantív tvoria odvodené slová, motivované slovesami a adjektívami. Porovnaj prípony:

• motivované slovesami:
  • -ka: bitka, prechádzka, prehliadka,...
  • -ačka: poľovačka, oberačka, naháňačka,...
  • -nie, -tie: poznanie, stretnutie, starnutie,...
  • -ba: údržba, voľba, plavba,...
  • -ot: dupot, hrmot, chichot,...
  • -a: výzva, príprava, náhrada,...
  • -0: let, skok, stisk,...
• motivované adjektívami:
  • -osť: tvrdosť, vlhkosť,...
  • -ota: hustota, milota,...
  • -stvo: zúfalstvo, bohatstvo,...
  • -oba: hniloba, chudoba, staroba,...

Hranica medzi abstraktami a konkrétami je relatívna. Pri mnohých abstraktách sa zúžil pôvodný abstraktný význam, takže slovo má aj pôvodný, aj zvecnený význam, napr. jedenie (dej jedenia i jedlo), viazanie (činnosť i prostriedok, napr. na lyžiach), sladkosť (vlastnosť i sladká vec).