Podcasting
Podcasty sú zvukové záznamy, ktoré autor alebo vydavateľ podcastu umiestňuje na internet v podobe súborov, najčastejšie vo formáte MP3, na ktoré odkazuje na webových stránkach. Podcasty možno počúvať priamo z web stránky ako stream avšak zmyslom podcastingu je počúvanie záznamov, vtedy, kedy to používateľovi vyhovuje alebo aj počúvanie bez pripojenia na internet, čo vyžaduje aby sa záznam uložil (stiahol) do zariadenia,[1] čo môže byť počítač, tablet, mobil, prehrávač a pod. Podcasty často bývajú pravidelné relácie, preto má zmysel prihlásiť sa na ich odber (ang. subscribe alebo follow) a nastaviť sťahovanie vybraných záznamov (napríklad relácií rádiostaníc) pomocou softvéru alebo aplikácií (Apple podcasty, Google Podcasty, RSS, SoundCloud, Spotify, Podbeam, TuneIn a pod.) do zariadenia.
Názov a história
Koncept podcastu existuje od roku 2000. Vtedy sa hovorilo o 'audiobloggingu', pozri aj blog. V roku 2004 začal Ben Hammersley používať slovo podcasting[2], ktoré vzniklo spojením názvu prehrávača iPod ("pod") od firmy Apple a anglického slova broadcasting ("casting"), čo znamená vysielanie. Tento názov je zavádzajúci, pretože na prehrávanie a na využívanie podcastingu nie je iPod potrebný, ani nejde o vysielanie v tradičnom slova zmysle aj keď je pravda, že na vytvorenie takéhoto "vysielania" stačí len iPod. Slovenčina prijala tento názov bez zmeny.
V ďalšom je používané slovo podcast pre označenie jednotlivého záznamu zvukovej nahrávky ale aj pre označenie viacerých záznamov zaradených do "relácie". Niektorí vydavatelia nazývajú jednotlivé záznamy ako diely alebo epizódy (ang. episode) a svoje relácie (viac záznamov s rovnakým zameraním, ang. show) - aj ako programy, seriály alebo kanály.
Už v roku 2005 pridalo Apple Podcasty do svojho hudobného prehrávača iTunes 4.9.[1] a zoznam relácií do iTunes Store. Už predtým, v septembri 2004, Apple podalo prihlášku na ochrannú známku na označenie "podcast". Táto žiadosť aj napriek doplneným zdôvodneniam im bola aj vďaka wikipédii[3] definitívne zamietnutá v roku 2006. Vďaka tomu sa stal podcast bežným slovom aj bežným formátom. Ale je pravda, že viac ako polovica podcastov v roku 2016 bola globálne prehrávaná Apple softvérom Podcasts (po slovensky Apple podcasty).[1][4]
New Oxford American Dictionary označilo “podcast” za slovo roku 2005.[2] Tomáš Ulej 28. júla 2005 začal s vlastnými nahrávkami literatúry, ktoré uverejnil ako "prvý slovenský podcast". Avšak na Slovensko podcasty masovo prenikli až v roku 2018 (milióny prehratí, desaťtisíce pravidelných poslucháčov). [5]
Princíp
Technológiu pre vysielanie podcastov vymysleli Dave Winer a Adam Curry. Možnosť manuálne si stiahnuť obsah nejakej show do prehrávača v podobe MP3 súboru tu bola už predtým, ale práve zautomatizovanie sťahovania pomocou RSS urobilo podcasting zaujímavou novinkou. Podcasting má potenciál prekonať konvenčné rádio, kde čakáme na to, čo by nás mohlo zaujímať, novým spôsobom prehrávania, kde si my vyberieme, čo chceme počúvať a kedy to chceme počúvať. Je to ako rozdiel medzi televíznym vysielaním a DVD prehrávaním. DVD prehrávanie môžete kedykoľvek zastaviť a spustiť, pretočiť naspäť, môžete prehrávať aj iné DVD, pokiaľ vás to prvé omrzí a môžete preskočiť reklamy.
Podcast a Audio On Demand
Rozhlasové spoločnosti rozlišujú podcasty od Audio On Demand (audio na vyžiadanie) takto:[2]
- Audio On Demand je širší pojem. Ide o akéhokoľvek digitálne audio stiahnuté na vyžiadanie a nie počúvané ako živý prúd (stream). Audio On Demand zahŕňa celé relácie / podcasty, segmenty z relácií / podcastov a samostatné zvukové príbehy (ang. stories) alebo klipy. [2]
- Podcasty sú podmnožinou Audio On Demand. Pozostávajú z opakujúcich sa relácií alebo zbierok audio-obsahu. [2]
Podstatný rozdiel spočíva teda v tom, že Audio On Demand môže byť aj jediná skladba, ktorá sa dá stiahnuť, avšak pri podcaste sa očakávajú najmä opakujúce sa relácie.
Možnosti vytvorenia podcastov
- Podcast je najčastejšie zvuková nahrávka vo formáte mp3. Môže ju nahovoriť jeden človek (zvukový denník) alebo viacero ľudí, prípadne môže byť po nahratí aj zostrihaná a doplnená hudbou.
- Druhou možnosťou je využitie automatickej čítačky (RSS), ktorá text automaticky prečíta alebo prevádza do zvukovej podoby. Touto čítačkou (RSS) je napríklad Doppler alebo Ipodder.
- Tretím spôsobom je prevádzanie textových príspevkov do zvukového formátu už producentom podcastu pomocou softvéru (napríklad softvér Epos). (Podcast je čítaný syntentickým hlasom).
Počúvanie podcastu prehrávačom synchronizovaným s počítačom
Podcast možno počúvať na zariadení s možnosťou pripojenia na internet a schopnosťou prehrávať zvuk, čo môže byť počítač, tablet, mobil, prehrávač a pod. Komplikovanejšou možnosťou (staršou, teraz používanou len tými, čo nemajú moderné zariadenie) je na prehrávanie použiť prehrávač (môže byť aj mobil a pod) synchronizovaným s počítačom, ktorý zabezpečí pripojenie na internet a stiahnutie súborov. Návod:
- Nastavte v počítači RSS softvér tak, aby vám pravidelne na pevný disk v počítači sťahoval najnovší obsah vašich obľúbených staníc. RSS softvér, ktorý môžete využiť, môže byť napríklad webový prehliadač, alebo iná aplikácia.
- Po stiahnutí obsahu na počítač zostáva len zosynchronizovanie PC s prehrávačom. Môžete to pravdepodobne urobiť s proprietárnym softvérom vášho prehrávača alebo pomocou proprietárných programov iTunes či Windows Media Player (WMP) alebo iných.
Využitie podcastingu
- Počúvanie rádiostaníc, niektoré rádiá, napríklad BBC, umožňujú sťahovanie vybraných relácií vo forme podcastingu alebo priamo zvukových súborov.
- Výučba, podcastingu sa venujú učitelia, školy a vzdelávacie inštitúcie.
- Klasický blog ale vo zvukovej podobe.
Podcasting na Slovensku
Na Slovensku sa podcasting relatívne neskoro rozšíril.[6] Tomáš Ulej 28. júla 2005 "začal s vlastnými nahrávkami literatúry, ktoré som uverejnil pod hlavičkou prvý slovenský podcast" . K priekopníkom patrí Rádio_FM (súčasť Rozhlas a televízia Slovenska). Tretí okruh verejnoprávneho rozhlasu spustil podcasting 1. apríla 2006. Okrem podcastov rádií mali relatívne skoro podcasty aj spravodajské servery, napríklad Teraz.sk (TASR), Denník N, SME a Aktuality.
V roku 2020 vznikla stránku Podmaz.sk, na ktorej sú slovenské podcasty. Po registrácii, prihlásení je možné vytvárať si vlastné playlisty, vyhľadávať podľa kategórií a sledovať obľúbených slovenských autorov. [7]
Slovenské podcasty
Príklady niektorých slovenských podkastov:
Názov, vydavateľ, web | Vznik,
odber |
Popis (jednou vetou) | |
Slovenský rozhlas ponúka podcasty pre viacero svojich relácií na svojich staniciach: |
| ||
Teraz.sk - TASR | 16. apríl 2018 | ||
SME - podcasty |
| ||
.týždeň | Soundcloud.týždeň |
| |
Aktuality Nahlas | iTunes, Spotify, PodBean, Soundcloud | Správy z portálu Aktuality.sk vychádzajú každý deň po 18:00. | |
Denník N podcast | Apple podcasty | RSS | ||
Fun rádio Podcast | iTunes, Spotify, Podbeam |
|
Referencie
- TVRDOŇ, Dávid. Čo je podcast a kde nájdete podcasty. tech.sme.sk. Dostupné online [cit. 2018-04-26].
- BLOGS, Wired. Oxford Dictionary Names "Podcast" 2005 Word of the Year. Wired, 2005-12-06. Dostupné online [cit. 2019-01-10]. ISSN 1059-1028. (po anglicky)
- Podcast#IP issues in trademark and patent law [online]. [Cit. 2018-04-26]. Dostupné online.
- IAB Podcast Ad Metrics Guidelines [online]. IAB Tech Lab, September 6, 2016, [cit. 2018-04-26]. Dostupné online. (anglický)
- TVRDOŇ, DÁVID. Podcasty na Slovensku počúvajú desaťtisíce poslucháčov a dosahujú milióny prehratí [online]. podcasty.sme.sk, [cit. 2019-01-10]. Dostupné online.
- MEDIALNE.SK. Pomalý príchod fenoménu podcasting. medialne.etrend.sk. Dostupné online [cit. 2018-06-21].
- O Podmaze na Podmaz.sk [online]. [Cit. 2020-12-01]. Dostupné online.
Externé odkazy (outdated)
- Ktoré sú najznámejšie a najpočúvanejšie podcasty (rebríček anglických podcastov podľa redaktorov SME)
- Katalóg slovenských a českých podcastov na webe Audiolibrix - katalóg slovenských a českých podcastov, predaj audiokníh