Plastická deformácia

Plastická deformácia[1] (iné názvy: tvárne pretvorenie[1], plastické pretvorenie[1]) je nevratná zmena tvaru materiálu (trvalá deformácia) bez vzniku ruptúr (trhlín, zlomov) pôsobením vonkajších síl. Dobrým príkladom plastického správania je oceľ, ktorú možno ohnúť alebo ukovať do nového tvaru bez toho, aby v nej vznikli pukliny.

Idealizovaná krivka znázorňujúca závislosť napätia a deformácie pre elastický a plastický deformačný režim. Možno sledovať tri postupne sa meniace režimy: elastický (modrá), plastický (zelená) a následne krehkú ruptúru (červená).

Na úrovni minerálnych zŕn sa plastická deformácia prejavuje sklzom alebo dvojčatením. Je to premiestňovanie atómov kryštálu na krátku vzdialenosť sklzom alebo dvojčatením v sklzovej rovine a smere pri rešpektovaní vlastností kryštálovej štruktúry.

Plastická deformácia sa často nepresne zamieňa za duktilnú deformáciu. Je to tiež kontinuálna deformácia, je však závislá na mierke pozorovania, lebo zahŕňa okrem plastických aj krehké deformačné mechanizmy.

Pozri aj

Zdroje
  1. Nemecko-slovenský technický slovník. A-L. Bratislava: Alfa. 1993, S. 201
  • Fossen, H., 2010, Structural Geology. Cambridge University Press, Cambridge, 480 s.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.