Planckova hviezda

Planckova hviezda je hypotetický kompaktný astronomický objekt, ktorý vzniká vtedy, keď hustota energie zrútenej hviezdy dosiahne Plankovu hustotu energie.

${\displaystyle \rho _{\text{P}}^{E}={\frac {E_{\text{P}}}{l_{\text{P}}^{3}}}={\frac {c^{7}}{\hbar G^{2}}}\approx }$ 4,63×10¹¹³ J/m³ ${\displaystyle \approx }$ 5,15×10⁹⁶ kg/m³.

Táto hustota zodpovedá rádovo hmote 10²³ Sĺnk, stlačenej do objemu jedného atómového jadra.[1]

Predpokladá sa, že v takýchto podmienkach sa kvantuje časopriestor a gravitácia a na základe Heisenbergovho princípu neurčitosti sa objaví odpudivá sila, ktorá zabráni ďalšiemu kolapsu. Cez tento limit nemôže ďalej pokračovať v zrútení pretože by porušoval princíp neurčitosti. Táto odpudivá sila začína pracovať ovela skôr než dosiahne plankových dĺžiek a následné vytvorenie singularity, čo zabráni strate informácií.

Ukazuje sa že relativistické efekty sú extrémne gravitačne silné, čo vytvára mimoriadne silný vplyv dilatácie času vďaka ktorému sa bude javiť vonkajšiemu pozorovateľovi stabilná. Pozorovateľ na horizonte udalosti uvidí vesmír v zrýchlenom cykle. Za zmenšovanie horizontu udalostí môžu kvantové efekty hawkingového žiarenia, pri ktorých ide vypočítať čas vyžiarenia Planckovej čiernej diery.

V roku 2014 Carlo Rovello a Francesca Vidotto pomocou teórie slučkovej kvantovej gravitácie ukázal, že v prípade, že hypotéza o existencii Planckovej hviezdy je správna, bude to riešiť problém firewallu čiernej diery. Okrem toho veľkosť Planckovej hviezdy na Planckovej dĺžke je oveľa väčšia, to znamená, že je dostatočný priestor pre uloženie všetkých informácií uložených v čiernej diere, ktoré môžu byť zakódované v Planckovej hviezde. V prípade že sa potvrdí existencia Plankových hviezd vyrieší sa mnoho otázok a parodoxov spojených zo singularitou a čiernymi dierami.