Planckov náboj

Vo fyzike, Planckov náboj, označovaný ${\displaystyle q_{P}}$ je množstvo elektrického náboja definovaného len pomocou základných konštánt. Ide o jednotku náboja v systéme jednotiek známom ako Planckove jednotky. Planckov náboj je definovaný ako

${\displaystyle q_{P}={\sqrt {4\pi \epsilon _{0}\hbar c}}={\sqrt {2ch\epsilon _{0}}}={\frac {e}{\sqrt {\alpha }}}}$

kde :

${\displaystyle c\ }$ je rýchlosť svetla vo vákuu,

${\displaystyle h\ }$ je Planckova konštanta,

${\displaystyle \hbar \equiv {\frac {h}{2\pi }}\ }$ je redukovaná Planckova konštanta, resp. Diracova konštanta,

${\displaystyle \epsilon _{0}\ }$ je permitivita vákua

${\displaystyle e\ }$ je elementárny náboj

${\displaystyle \alpha \ }$ = (137,03599911)⁻¹ je konštanta jemnej štruktúry.

Niektoré sústavy jednotiek (ako napríklad Gaussovský systém jednotiek) sú definované tak, že ${\displaystyle 4\pi \epsilon _{0}=1}$, čo dáva ${\displaystyle q_{P}}$ jednoduchú formu:

${\displaystyle q_{P}={\sqrt {\hbar c}}}$

Hodnota Planckovho náboja v jednotkách SI

${\displaystyle q_{P}\ }$ = 1,8755459 × 10 ⁻¹⁸ C.

Planckov náboj je približne 11,706-násobne väčší než elementárny náboj elektrónu.