Pausias zo Sikyónu

Pausias (starogr. Παυσίας – Pausias) (* asi 380 pred Kr., Sikyón – † asi 330 pred Kr.) bol starogrécky maliar. [1][2]

Maliar Pausias a Glykera, olejomaľba, cca 1612 – 1615, autori: P. Rubens a O. Beert

Pausias, syn Brya zo Sikyónu, sa maliarskemu umeniu začal učiť od svojho otca a neskôr bol žiakom maliarskeho majstra Pamfila z Amfipolisu. Patrí medzi najslávnejších predstaviteľov sikyónskej maliarskej školy. Umenie chápal ako vedu a preto bol za to, aby sa mladí maliari čo najdlhšie učili.[1][3] Považuje sa za objaviteľa enkaustiky, ktorý ju používal na svojich maľbách už od 1. polovice 4. stor. Kr. Techniku enkaustiky opísal rímsky historik Plínius okolo roku 70 pred Kr.[4] Táto maliarska technika spočívala v nanášaní horúceho vosku zafarbeného práškovým pigmentom na omietku alebo drevené dosky.[5] Pausias bol tiež prvý maliar, ktorý svojimi maľbami zdobil stropy, obzvlášť chlapčenskými postavami, alebo krásnymi kvetmi (tiež girlandami kvetov a ovocia). Ako maliar uprednostňoval jasnú glazúru farieb a tmavé okrové.[1] Medzi jeho najslávnejšie diela patril obraz hetéry Glykery (ženy, ktorú v mladosti miloval[6]) a Obetovanie býka.[7][8]

Grécky cestovateľ Pausanias uvádza, že jeho maľby videl v budove Tholos (táto budova bola vybudovaná v rokoch 360 – 330 pred Kr. mladším Polykleitom, považovali ju za jednu z najkrajších gréckych stavieb[9]) nachádzajúcej sa v posvätnom háji boha Asklépia v Epidaure, v najstaršom liečebnom stredisku Grécka: „Neďaleko bola postavená kruhovitá stavba z bieleho mramoru zvaná Tholos. V nej je obraz Pausiov: Eros, ktorý práve odložil šípy a luk, namiesto nich si potom vzal a nesie lýru. Tam je tiež namaľovaná Methé (Opilosť), taktiež dielo Pausiovo, pijúca zo skleneného pohára. Môžeš vidieť, že maľba predstavuje nádobu zo skla a tvár ženy v nej presvitá.“[10]

Referencie a bibliografia
  1. Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Pausias
  2. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 372 vysvětlivky.
  3. Suzanne Sharland. Horace in Dialogue: Bakhtinian Readings in the Satires. Oxford : Peter Lang, 2009. ISBN 978-30-3911-946-2. S. 297.
  4. Plínius, Naturalis Historia, 35,41.
  5. Ebelová Kateřina. Maska: v proměnách času a kultur. Praha : Grada Publishing a.s., 2012. ISBN 978-80-2478-259-1. S. 242.
  6. Plínius, Naturalis Historia, 35,126.
  7. Slovník naučný. Praha : I. L. Kober, 1865. S. 24.
  8. Plínius, Naturalis Historia, 35, 123-126.
  9. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 526.
  10. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 180-181.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.