Parabuteo
Parabuteo (po slovensky myšiak alebo kaňúr) je rod vtákov. Jeho (možno[1]) jediným druhom je myšiak štvorfarebný (iné názvy: myšiak okrúhlochvostý, kaňúr okrúhlochvostý; lat. Parabuteo unicinctus)[2]. Je to stredne veľký dravec z čeľade jastrabovité, vyskytujúci sa v rozmedzí od juhozápadu Spojených štátov južne až po Čile a strednú časť Argentíny. Jeho výskyt je občas hlásený aj v západnej Európe, väčšinou v Spojenom kráľovstve. Myšiak štvorfarebný je obľúbeným sokoliarskym druhom; je teda pravdepodobné, že jeho výskyt v Európe má pôvod práve v jedincoch, ktorí unikli zo zajatia.
myšiak štvorfarebný | |||
| |||
Stupeň ohrozenia | |||
---|---|---|---|
Vedecká klasifikácia | |||
Vedecký názov | |||
Parabuteo unicinctus Temminck, 1824 | |||
Synonymá | |||
myšiak okrúhlochvostý, kaňúr okrúhlochvostý | |||
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |||
Latinské meno Parabuteo unicinctus je odvodené z gréckeho para, čo znamená ako alebo podobný, a latinského buteo, označujucúce myšiak, uni znamená jeden a cinctus znamená obklopený alebo ohraničený, čo poukazuje na biely pás na základe a na konci chvosta.[3] Anglické meno vták dostal od Johna Jamese Audubona, ktorý ho pomenoval na počesť svojho ornitologického druha, finančného sponzora a priateľa Edwarda Harrisa.[4] Myšiak štvorfarebný je známy svojím význačným chovaním – loví v skupine, ktorá pozostáva z členov jednej rodiny (väčšina dravcov loví samostatne).
Opis
Všeobecne
Jedince sa líšia dĺžkou v rozmedzí od 46 do 76 cm a všeobecne majú rozpätie krídel okolo 1,1 m.[5] V Spojených štátoch sa priemerná hmotnosť samcov pohybuje okolo 710 g, zatiaľ čo priemer u samíc je 1 020 g.[6] V rámci sexuálneho dimorfizmu sú teda samice až o 40 % väčšie než samce. Vtáky majú tmavo hnedé operenie s gaštanovými ramenami, lemom krídiel a stehien[7] a biely základ a koniec chvosta[8], dlhé žlté nohy a žlté ozobie.[9] Hlasové prejavy myšiaka štvorfarebného tvoria veľmi ostré zvuky.[5] V prírode sa vtáky dožívajú v priemere 11 rokov, najdlhšie žijúca zdokumentovaná samica mala 14 rokov a 11 mesiacov[10]. V zajatí sa vtáci dožívajú až 25 rokov.[11]
Dravce v šate mladých
Dravce v šate mladých sú podobný rodičom, ale sú viac žíhaný a počas letu je možné na spodku krídiel pozorovať bledo žlté sfarbenie s hnedým žíhaním.[9]
Poddruhy
Sú známe tri poddruhy myšiaka štvorfarebného:
- P. u. superior: nájdený v Baja California, Arizone, Sonore, Sinaloe. Verí sa, že P. u. superior je väčší a má dlhšie krídla aj tmavšie sfarbenie než P. u. harrisi. Bohužiaľ množstvo pozorovaných jedincov je veľmi malé, len päť samcov a šesť samíc. Ďalší výskum doplnil, že fyzické rozdiely sú menšie, než sa pôvodne predpokladalo. Proti odôvodnenosti oddelenia poddruhu hovoria aj ďalšie ekologické rozdiely, napr. klíma daného prostredia.[12]
- P. u. harrisi: nájdený v Texase, východnom Mexiku a väčšine Strednej Ameriky.[12]
- P. u. unicinctus: nájdený výhradne v Južnej Amerike. Je menší než severoamerický poddruh.[12]
Biotop
Vtáky žijú v riedkych lesoch a polopúštiach, rovnako tak aj v mokrinách (s občasnými stromami) a v niektorých častiach ich rozšírenia (Howell a Webb 1995) aj v mangrovových močiaroch, vyskytujúcich sa v juhoamerickej oblasti rozšírenia.[13] Myšiak štvorfarebný nemigruje a má trvalé teritórium,[12] ktorého veľkosť sa pohybuje medzi 0,2 – 5,5 km².[11]
Správanie
Potrava
Potrava sa skladá z malých živočíchov vrátane vtákov, jašteričiek, cicavcov a veľkého hmyzu. Myšiak štvorfarebný loví v skupinách, preto môže uloviť aj väčšiu korisť, ako napr. králika.[14]
Lov
Hoci je väčšina dravcov samotárskych a stretávajú sa len pri hniezdení a ťahu, myšiak štvorfarebný loví v spolupracujúcich skupinách od dvoch do štyroch jedincoch. Táto kooperácia je výsledkom adaptácie na púštnu klíma, v ktorej žije. Jedna lovecká technika spočíva v tom, že malá skupina lieta vpredu a pátra po koristi, zatiaľ čo iný člen tejto skupiny letí zozadu a korisť naháňa, a to tak dlho, dokiaľ nie je korisť zahnaná do paste a následne rozdelená. Iná technika je založená na tom, že celá skupina sa rozmiesti okolo koristi a jeden člen ju usmrtí.[15]
Predátori
Najväčším predátorom dospelých myšiakov štvorfarebných je výr bielobradý (virgínsky), pre mladé vtáky predstavujú najväčšie nebezpečenstvo hlavne kojoty a veľké krkavce, ktorí vyberajú aj ich hniezda. Myšiaky však svoje hniezda aktívne bránia; v prípade pokusu o napadnutie hniezda sa dorozumievajú varovným volaním a na predátora útočí celá skupina, aby ho od vyplienenia hniezda odradila.[11]
Hniezdenie a mláďatá
Myšiaky štvorfarebné hniezdia na malých stromoch, krovinách alebo kaktusoch (odtiaľ švédske pomenovanie – kaktusvråk). Hniezdo je väčšinou kompaktné, vystavané z vetvičiek, koreňov rastlín, listov, machu a kôry. Hniezdo väčšinou stavia samica. Znáška obsahuje väčšinou dve až štyri vajcia farby bielej až modrastej, občas so svetlo hnedými alebo šedými škvrnami. Hniezdoši sú najprv svetlo žltohnedí, v piatich alebo šiestich dňoch zmenia farbu na tmavo hnedú.[16]
Veľmi často obývajú hniezdo tri myšiaky: dva samce a jedna samica.[14] Diskutuje sa o tom, či ide o polyandriu, matúci je tzv. backstanding, kedy jeden vták stojí na chrbte prvého, prípadne ešte tretí na chrbte druhého.[17] Inkubačná doba je od 31 do 36 dní a na znáške sedí väčšinou samica. V 38 dňoch začínajú mláďatá preskúmavať okolie hniezda a v 45 až 50 dňoch začínajú lietať. Samica hniezdi dvakrát alebo trikrát do roka.[16] Mláďatá môžu zostať so svojimi rodičmi až tri roky a v tom čase pomáhajú s vyvádzaním ďalšieho potomstva.
Ľudia a myšiaky štvorfarebné
Zmeny biotopu
Aj keď nie je myšiak štvorfarebný ohrozeným druhom, jeho divoká populácia je v súčasnosti na ústupe pre stratu životného prostredia, pod tlakom určitých okolností je však jednako známe, že sa sťahuje v rámci rozvinutých oblastí.[18] V súčasnosti sa ako pôvodný druh vyskytuje na území siedmich štátov Strednej, Južnej a Severnej Ameriky, na území ďalších dvoch, Panamy a Surinamu, je jeho pôvod neistý.[19] Od roku 2004 je v Červenom zozname IUCN zaradený do kategórie málo dotknutých druhov a v CITES ho nájdeme v prílohe II.[11] V roku 2003 populácia myšiaka štvorfarebného čítala približne 390 000 jedincov žijúcich na ploche veľkej zhruba 6 000 000 km².[20]
Sokoliarstvoo
Okolo roku 1980 sa začal zdvíhať záujem o používanie myšiak štvorfarebného v sokoliarstve a dnes je najpopulárnejším dravcom na západe (okrem Ázie) chovaným na tieto účely, a to hlavne pre jednoduchý výcvik a ľahkú socializáciu.[21]
V umení
John James Audubon vytvoril ilustráciu myšiaka štvorfarebného v publikácii Birds of America (Londýn, 1827 – 38) na doske č. 392 s titulom "Louisiana Hawk - Buteo harrisi". Obraz bol vyrytý a kolorovaný Robertom Havellom v londýnskej dielni v roku 1837. Originálne dielo bolo zakúpené Newyorskou historickou spoločnosťou, kde ho možno zhliadnuť až do dneška (január 2009).
Referencie
- Ojedinele sa totiž do rodu Parabuteo zaraďuje aj druh myšiak čierny/modrastý (Percnohierax leucorrhous/Buteo leucorrhous)
- KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2018), rev. 2018-01-27, [cit. 2020-02-26]. Dostupné online.
- JOBLING, James A. A Dictionary of Scientific Bird Names. [s.l.] : [s.n.], 1991. ISBN 0198546343. (anglicky)
- AUDUBON, John James. Birds of America [online]. [Cit. 2009-04-18]. Dostupné online. (anglicky)
- UDVARDY, Miklos D. F. National Audobon Society Field Guide to North American Birds "Western Region". New York : Alfred A. Knopf, 1994. ISBN 0679428518. (anglicky)
- DUNNING, John B. Jr.. CRC Handboook of Avian Masses. Boca Raton, Fla : CRC Press, 1993. ISBN 0849342589. (anglicky)
- National Geographic Society. Birds of North America. Washington, D.C : National Geographic Society, 1983. ISBN 0870444727. (anglicky)
- SIBLEY, David Allen. National Audobon Society The Sibley Guide to Birds. New York : Alfred A. Knopf, 2000. ISBN 0679451226. (anglicky)
- RAPPOLE, John, H. Birds of the Southwest. College Station : Texas A&M University Press, 2000. ISBN 0890969582. (anglicky)
- KLIMKIEWICZ, M.. Longevity Records of North American Birds [online]. [Cit. 2009-04-20]. Dostupné online. (anglicky)
- TRUGLIO, Mary. Parabuteo unicinctus [online]. . Dostupné online. (anglicky)
- BEDNARZ, James, C. Harris's Hawk (Parabuteo unicinctus) [online]. . Dostupné online. (anglicky)
- OLMOS, Fábio; ROBSON, Silva e Silva. Guará-Ambiente, Flora e Fauna dos Manguezais de Santos-Cubatão. São Paulo, SP : Empresa das Artes, 2003. ISBN 85-89138-06-2. (portugalsky)
- KAUFMANN, Kenn. Lives of North American Birds. Boston : Houghton Mifflin Co., 1996. ISBN 0395770173. (anglicky)
- COOK, William E.. Avian Desert Predators. Berlin; New York : Springer, 1997. ISBN 3540592628. (anglicky)
- BAICICH, Paul J.; HARRISON, Colin J. O.. Nests, Eggs, and Nestlings of North American Birds. Princeton, NJ : Princeton University Press, 2005. ISBN 0691122954. (anglicky)
- LIGON, J. David. The Evolution of Avian Breeding Systems. Oxford; New York : Oxford University Press, 1999. ISBN 019854913X. (anglicky)
- DISCOLL, James T. Harris's Hawk [online]. [Cit. 2007-11-19]. Dostupné online. (anglicky)
- IUCN RED LIST. Parabuteo unicinctus [online]. [Cit. 2009-04-18]. Dostupné online. (anglicky)
- BUTCHART, Stuart; EKSTROM, Jonathan. Parabuteo unicinctus [online]. [Cit. 2009-04-13]. Dostupné online. (anglicky)
- BORCH, Jakob E.. Harris' Hawk [online]. [Cit. 2009-04-06]. Dostupné online. (anglicky)
Literatúra
- HOWELL, Steve, N. G; WEBB, Sophie. A guide to the birds of Mexico and northern Central America. Oxford ; New York : Oxford University Press, 1995. ISBN 0-19-854012-4. (anglicky)
Iné projekty
Externé odkazy
- Stránky o myšiakovi štvorfarebnom na Peregrine Fund (po anglicky)
- Stránky o myšiakovi štvorfarebnom na Borch's Falconry (po anglicky)
- Krátke popisné video (po anglicky)
- Myšiak štvorfarebný v sokoliarstve (video, fotoalbum, články) (po anglicky)