Paleomagnetika

Paleomagnetika je odvetvie geomagnetiky, ktoré skúma rozloženie geomagnetického poľa a jeho zmeny v jednotlivých geologických obdobiach na základe štúdia remanentného magnetizmu niektorých magnetických minerálov v horninách. Na základe výskumov si možno utvoriť predstavu o fungovaní mechanizmu geomagnetického dynama, o pohyboch zemskej kôry atď. Určité magnetické vlastnosti majú prakticky všetky horniny a minerály. Na štúdium paleomagnetiky sú však dôležité hlavne minerály so silnejšou odozvou na magnetické pole ako napr. magnetit, hematit, pyrotit, goethit, lepidokrokit a iné.[1] Pričom pre štúdium sa používa hlavne magnetit a hematit. Dôležitým aspektom pri meraní paleomagnetizmu je Curieho teplota, rozdielna pri jednotlivých mineráloch, ktorá indikuje, kedy minerál nadobúda magnetické vlastnosti. Ak je Curieho teplota prekročená minerál stráca svoje magnetické vlastnosti. Naopak, ak minerál ochladne pod túto teplotu, môže získať remanentný alebo indukovaný magnetický signál.