Curieho teplota
Curieho teplota alebo nesprávne Curieho bod[1] (Tc) je charakteristická vlastnosť feromagnetických a piezoelektrických látok, ktorú opísal francúzsky fyzik Pierre Curie. Nad Curieovou teplotou stráca látka svoje feromagnetické (či piezoelektrické) vlastnosti.
Feromagnetické materiály
Vo feromagnetickej látke sú elementárne dipóly usporiadané do tzv. domén a domény svojím usporiadaním tvoria vlastné magnetické pole látky - magnetizáciu. Pri teplote vyššej než Curieho je pravidelnosť usporiadania narušená a pri chaotickom rozložení magnetických momentov už látka nevykazuje feromagnetické vlastnosti. K tejto zmene dochádza skokovo, analogicky so zmenou skupenstva, ide teda o príklad fázového prechodu. Napr. železo má Curieho teplotu 768° C.
Curieho teplota rôznych feromagnetických materiálov:
| Látka | Curieho teplota (° C) |
|---|---|
| Železo (Fe) | 768 |
| Kobalt (Co) | 1130 |
| Nikel (Ni) | 358 |
| Oxid železitý (Fe2O3) | 622 |
Rovnaké správanie sa prejavuje u feroelektrických látok (pri „feroelektrickej“ Curieho teplote mizne spontánne usporiadanosť elektrických dipólov feroelektrika).
Piezoelektrické materiály
Analogicky dochádza v piezoelektrických látkach pri nadkritické teplote k narušeniu vnútorného usporiadania nábojov, čo má za následok stratu spontánnej polarizácie látky a teda aj piezoelektrických vlastností. Opäť ide o fázový prechod a kritická teplota sa nazýva Curieho.
Referencie
- O terminologickej úrovni Malej slovenskej encyklopédie [online]. Kultúra slova (JÚĽŠ SAV), 1994, [cit. 2015-01-05]. Dostupné online.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Curieova teplota na českej Wikipédii.