Palenque

Cez mesto tiekla riečka Otolum, ktorá bola vedená tunelom s prečnelkovou klenbou. Po oboch stranách riečky sú terasy s esplanádami a plošinami, na vrchole ktorých stoja chrámové pyramídy a paláce s manzardovitými strechami a nádhernými reliéfmi.

Hlavné štruktúry:

• "Palác" – Је tо 100 x 80 m veľký labyrint galérií, patií a miestností. Kedysi bol sídlom kráľov (veľkňazov) Palenque. Najdôležitejšia časť je unikátna štvorposchodová Veža, ktorá asi slúžila aj ako strážna rozhladňa aj ako astronomické observatórium.
• Chrám kríža, Chrám listového kríža a Chrám Slnka – všetky z 2. pol. 7. stor. vybudované podľa rovnakého plánu : stoja na stupňovitej pyramíde s čelným schodiskom, majú manzardovitú strechu, vnútri je ukrytá svätyňa, na ktorej zadnej stene je doska s hieroglyfmi ukazujúca vždy to isté – dvoch mužov stojacich čelom k obradnému objektu, od ktorého je odvodený názov daného chrámu. V prvých dvoch chrámoch je to strom života (prekvapujúco podobný kresťanskému krížu) a v treťom chráme je obradným objektom maska Slnka.
• Chrám nápisov je najvýznamnejší. Pomenovaný je podľa kamenných panelov so 620 nápismi vnútri stien najvyššieho poschodia, ktoré zobrazujú dejiny Palenque a rodostrom kráľa Hanaba Pakala. Je to jediná pyramída v Mexiku postavená špeciálne ako hrobka. Roku 1952 tu archeológ A. Ruz zistil, že kamenná platňa zasadená do dlážky vnútornej miestnosti chrámu stojaceho na pyramíde skrýva tajný vchod a schodisko dovnútra pyramídy. Hrobka (dlhá 10 m a vysoká 7 m) je pod úrovňou terénu na ktorom pyramída stojí. V sarkofágu umiestnenom v hrobke sa našli zvyšky nezvyčajne vysokého mayského vládcu obloženého okrem iného najbohatším hrobkovým nálezom nefritových ozdôb zo všetkých mayských hrobiek. Na tvári mal masku s nefritovou mazaikou. Kryt sarkofágu váži až 5 ton a samotný sarkofág váži vyše 15 ton, čo znamená, že pyramídu museli postaviť „okolo“ už umiestneného sarkofágu. Na kryte sarkofágu je vyrezaná scéna zobrazujúca, zdá sa, osobu v akomsi stroji alebo vládcu v okamihu jeho smrti. Predpokladá sa, že kostra je Hanab Pakal. Problémom však je fakt, že mŕtva osoba mala 40 rokov, zatiaľ čo Pakal mal podľa oficiálnych mayských nápisov 80 rokov, keď zomrel. Stavbu chrámu začal roku 675 Hanab Pakal. Pred pohrebom obetovali šesť služobníkov, medzi nimi jednu ženu.
• ďalšie chrámy, napr. Chrám jaguára, Chrám umierajúceho Mesiaca, Chrám 19, Chrám 21

Prvé stopy osídlenia pochádzajú z 3. storočia (včasné klasické obdobie), kedy bolo mesto zriadené ako ceremionálne centrum pre veľkňazov (kráľov). Vo včasnom klasickom období nevznikli ani nápisy, ani významnejšie budovy.

Väčšina dnešnej architektúry a ozdôb fasád podchádza až z obdobia medzi 600 a 800, čiže z tzv. stredného klasického obdobia. Dnešná podoba mesta vznikol počas vlády troch najvplyvnejších vládcov (veľkňazov, čiže kráľov a zároveň vládcov) Palenque. Bol to K'inich Hanab Pakal (vládol 615 – 683, roku 675 začal stavbu Chrámu nápisov) a jeho dvaja synovia Kan Balam (684 – 702) a K'an Hoy Kitam (702 – 711). Hanab Kanal a Kan Balam sú zodpovední za krásne stavby mesta. Túto „dynastiu“ prerušil roku 711 Tonina, ktorý zajal K'an Hoy Kitama. V roku 722 po Kr. dynastiu však obnovil K'inich Ahkal Mo'Nab (721 – 736) z vedľajšej línie kmeňa. Tento dal postaviť aj chrám 19.

Koncom klasického obdobia postavili okolo lokality terasovité opevnenia, zrejme aby mesto ochránili pred útočníkmi zo stredného pobrežia Mexického zálivu. Aj budovy prestavali akoby na účely blokády.

Posledný dátum z Palenque je rok 799.

Ruiny Palenque sú známe od 18. storočia, prvé výskumy robil Angličan J. Maudslay, ale až v 40-tych rokoch 20. stroročia sa začali intenzívnejšie vykopávky, ktoré trvajú dodnes. Neustále sa vyskytujú nové objavy, ako napríklad nedávno objavený trón v Chráme 19.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Palenque