Pachycephalosaurus
Pachycephalosaurus bol 4 až 5 m dlhý vyspelý hrubohlavý dinosaurus (Pachycephalosauria). Žil pred 69 až 65 miliónmi rokov, nájdený na západe Severnej Ameriky. Pachycephalosaurus je známy najmä z pozostatkov lebky. Jedna kostra pôvodne pripísaná tomuto rodu v skutočnosti patrila rodu príbuznému rodu Stygimoloch. Jediný doteraz známy druh je Pachycephalosaurus wyomingensis.
| Pachycephalosaurus | |||
 Lebka pachycefalosaura. | |||
| Vedecká klasifikácia | |||
|---|---|---|---|
| Vedecký názov | |||
| Pachycephalosaurus wyomingensis Brown a Schlaikjer, 1943 | |||
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |||
| |||
Opis
Podobne ako iné Pachycephalosauria, mal Pachycephalosaurus dlhé zadné končatiny, značne dlhšie než predné, hoci nebol práve najlepším bežcom. Zhrubnuté kosti jeho lebky (až 25 cm) chránili mozog, no neboli pórovité, aby absorbovali prípadné nárazy. Lebka mala vďaka enormne zhrubnutým kostiam kopulovitý tvar. Ďalším znakom rodu Pachycephalosaurus sú početné kostené hrbole na lebke okolo kopuly, ktoré boli nad nozdrami zväčšené. Zuby tohto tvora pripomínali zuby malého dravého dinosaura rodu Troodon, išlo teda zrejme o všežravce.
Spôsob života
V minulosti sa myslelo, že Pachycephalosaurus a jemu príbuzné rody využívali svoje zhrubnuté lebky pri vzájomných súbojoch – či už o samice alebo hierarchiu v stáde. Lebka týchto zvierat však nebola pórovitá, a neabsorbovala tak nárazy. Samce Pachycephalosaurov do seba nemohli narážať, kopulovité hlavy boli totiž okrúhle a neposkytovali dobrú kontaktnú plochu. Extrémne zhrubnuté lebečné kosti možno mali opodstatnenie aj iné, než iba na lákanie samíc, ako sa niekedy predpokladá. Pachycephalosaury nemuseli do seba narážať hlavami, ale počas súbojov sa hlavami buď pretláčali, alebo si narážali do trupov či bedier.
Vzhľadom na fakt, že z Pachycephalosaurov sa všeobecne zachovávajú iba odolné lebky, sa predpokladá, že žili vysoko v horách, kde sú zlé podmienky na fosilizáciu, pričom ich kosti do nižších údolí priplavili rieky.