Ostrožiarka lesklá

Okrem v súčasnosti platného vedeckého názvu Plectropterus gambensis bola ostrožiarka lesklá v minulosti popísaná aj pod názvom Anas gambensis.[2][4]

• Afrikánčina: Wildemakou[6]
• Kwangalčina: Esokwe[6]
• Sesothčina: Letsikhoi[6]
• Svahilčina: Bata Bukini Bawa-kijani[6]
• Setswančina: Legôu[6]
• Tsongčina: Sekwagongwana[6]
• Xhoština: Ihoye[6]
• Zuluština: iHophe[6]

Druh prvýkrát popísal Carl Linné v roku 1766 na území Gambie.[4]

Niektorí vedci navrhli, aby pre tento pre tento druh bola vytvorená v rámci čeľade kačicovitých vlastná podčeľaď Plectropterinae a tribus Plectropterini.[4][5]

• Dĺžka tela: 75 - 115 cm[2][4][5][7]

• Rozpätie krídiel: 150 - 170 cm[5][7]

• Hmotnosť: zvyčajne 4,0 - 6,8 kg, ale výnimočne až do 10 kg u samcov[2][4][5][7] zvyčajne 3,3 - 5,4 kg u samíc[4][5][7]

Ostrožiarka lesklá je najväčší vodný vták Afriky a zároveň najväčšia hus na svete. Pohlavia sú si podobné, ale samice sú o niečo menšie. Sú z väčšej časti čierne s bielými lícami a časťami krídiel. Biela je čiastočne aj abdominálna časť tela pričom rozsah bielej farby sa tu líši v závislosti od poddruhu. Nohy sú pomerne dlhé, pričom sú sfarbené ružovkasto. Zobák a ozobie sú červené, rovnako ako časť hlavy pri zobáku a vrchnej čeľusti, pričom u samcov je táto časť väčšia.[5]

Ostrožiarky sa veľmi hlasovo neprejavujú, za letu však zvyknú vydávať vysoký hvízdavý tón.[4][5] Samci občas za letu vydávajú aj zvuk pripomínajúci bublanie.[4]

Vyskytuje sa vo väčšej časti subsaharaskej Afriky.[2][4][5][7][6]

Severná hranica rozšírenia vedie od Gambie na západe po Etiópiu na východe.[2][4][5][7] Južná hranica rozšírenia siaha až do kapských provincií v Južnej Afrike v najjužnejších častiach kontinentu.[2][4][5][7]

Areál rozšírenia pokrýva až 22900000 km2.[8]

Vyskytujú sa bežne vo viacerých typoch vodných plôch, ku ktorým patria močiare, väčšie rieky, jazerá, vodné nádrže,[4][5][7] riečne delty, ale aj zaplavené pastviny a zaplavené časti savany.[5][7]

Vyskytuje sa aj na stálych aj na dočasných vodných plochách. Miesta výskytu sú väčšinou blízko savany, alebo poľnohospodársky obrábanej zeme. Vyhýba sa vodným plochám so slanou vodou.[5]

Zvyčajne sa vyskytuje v skupinách čítajúcich okolo 50 jedincov, niekedy sa však združujú aj do väćších skupín a to predovšetkým počas výmeny operenia.[5][7]

Sezónne migruje v závislosti od dostupnosti vodných plôch a to až na vzdialenosť niekoľkých stoviek kilometrov.[5][7]

Po období hniezdenia dochádza k výmene peria a počas tohto obdobia, ktoré trvá približne 50 dní vtáky nie sú schopné letu, pričom najskôr dochádza k výmene peria u samcov.[5]

V zimnom období v priebehu dňa odpočívajú a kŕmia sa skoro ráno, alebo večer a v niektorých prípadoch aj v noci.[5]

Hniezdenie sa začína ku koncu obdobia dažďov a prebieha tak v rôznych častiach výskytu v rozličnom období.[4][5]

Napríklad na území Senegalu a Mali prebieha medzi septembrom a decembrom, v Nigérii medzi augustom a novembrom, v Etiópii medzi septembrom a októbrom,[4] v Južnej Afrike medzi septembrom a januárom a v Zambii medzi januárom a marcom.[5]

Ako miesto na hniezdenie využívajú vykotlané stromy, diery v stromoch, alebo hniezda vybudované iynými vtákmi, pričom hniezdia zvyčajne vo výške 20 - 100 cm nad povrchom zeme. Ak nie je dostupné takéto miesto, hniezdia aj na zemi, zvyčajne vo vysokej tráve, v skalných otvoroch a rozsadlinách, ale napríklad aj v dierach v termitiskách.[5][7]

Hniezdia v pároch, ale počas kŕmenia sa zvyknú zhromaždiť do menších skupiniek.[5][7] Počas hniezdenia sú teritoriálne a agresívne.[5][7] Nevytvára stále páry, väčšinou sa rozdelia po skončení obdobia hniezdenia.[5][7]

Samice znášajú 6 - 14 vajec.[4][5][7] Vajcia sú slonovinovo biele, dlhé približne 5,6 - 7,3 cm a vážia približne 140 gramov.[5][7]

Mladé jedince sa liahnu po 30 - 33 dňoch[5][7] a operujú sa medzi 65 - 75 dňom života[5][7]

O mladé jedince sa zvyčajne stará len samica, ale na území východnej Afriky sa stáva, že s mladými jedincami ostáva aj samec.[5][7]

Občas sa u ostrožiarky lesklej stáva, že opustí hniezdo a zanechá ho svojmu osudu.[5][7]

V zajatí dochádza k rozmnožovaniu len zriedka.[7]

V prevážnej väčšine rastlinná strava.[4][5][7]

Skladá sa zo zelených častí rôznych travín a ich semien,[4][5][7] ako aj ovocia, poľnohospodárských plodín, vodných rastlín a výnimočne zkonzumuje aj hmyz, alebo drobné ryby.[5][7]

Podľa klasifikácie IUCN patrí k najmenej ohrozeným taxónom.[2][3][4][5][7]

Je bežným druhom v celej oblasti výskytu.[4][5][7]

Populácia je považovaná za stúpajúcu.[3][5][7]

Najväčším ohrozením je pravdepodobne nekontrolovaný lov.[5]

V rámci druhu sa rozoznávajú dva poddruhy.[2][9][4][5][7] Ide o:

• Plectropterus gambensis gambensis (Linné, 1766)[2][9][4][5][7][6]
  • Nominátny poddruh.[2][4][5][7]
  • Tento poddruh sa vyskytuje v severnej časti výskytu od severnej hranice rozšírenia až po Angolu a rieku Zambezi na juhu.[4][5][7][6]
  • Abdominálna časť tela je u tohto poddruhu z väčšej časti biela.[5][7]

• Plectropterus gambensis niger (P. L. Sclater, 1877)[2][9][4][5][7][6]
  • Tento poddruh sa vyskytuje v južnej časti výskytu približne od Namíbie a Zimbabwe až po kapské provincie na samom juhu kontinentu.[4][5][7][6]
  • Na abdominálnej časti tela sa u tohoto poddruhu vyskytuje biele sfarbenie, ale nie v takom rozsahu ako u poddruhu Plectropterus gambensis niger.[5][7]
  • Ozobie je u Plectropterus gambensis niger menšie než u nominátného poddruhu.[7]

• 
  Detail hlavy
• 
  Dospelý jedinec - pohľad zboku
• 
  Ostrožiarka lesklá počas letu
• 
  Skupina ostrožiarok lesklých v Národnom parku Chobe v Botswane

1. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2018-02-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
2. biolib.cz
3. iucnredlist.org
4. hbw.com
5. planetofbirds.com
6. avibase.bsc-eoc.org
7. wildpro.twycrosszoo.org
8. birdlife.org
9. animaldiversity.org

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ostrožiarka lesklá
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Ostrožiarka lesklá