Ostrý (Šumava)
Ostrý (nem. Osser) je šumavský vrch v oblasti Královského hvozdu, ktorej vrcholové partie ležia v Bavorsku v blízkosti česko-nemeckej hranice. Ide o výrazný dvojvrcholový suk, ktorý sa skladá z hraničného Veľkého Ostrého (1 293 m n. m. ) (nem. Großer Osser) a západnejšie ležiaceho Malého Ostrého (1 266 m n. m. ) (nem. Kleiner Osser). Vrcholová skala je 15 m priamou čiarou od štátnej hranice, takže na českom území najvyšší bod dosahuje len 1 280 m n. m. [1]
| Ostrý Osser | |||
| vrch | |||
 Malý a Velký Ostrý, pohľad z JV zo Svarohu | |||
| Štáty |   | ||
|---|---|---|---|
| Pohorie | Šumava Železnorudská hornatina Královský hvozd | ||
| Povodie | Úhlava, Dunaj | ||
| Nadmorská výška | 1 293 m n. m. | ||
| Súradnice | 49°12′08″S 13°06′42″V | ||
| Geologické zloženie | svor | ||
 Poloha v rámci Česka  Poloha v rámci Česka
| |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Z vrcholu sa otvára výborný výhľad, ktorému dominuje najvyššia hora Šumavy - Velký Javor (1 453 m n. m. ) a za dobrej viditeľnosti sú vidieť Alpy.
Na vrchole Veľkého Ostrého sa nachádza turistická chata Osserschutzhütte Haus Willmann. Postavená bola v roku 1897.
Prezývky
Svojou siluetou pri pohľade z českých svahov Šumavy si Ostrý vyslúžil prezývku "Prsia Matky božej". Ostrý tvoria tiež kulisu bavorskej oblasti Lamer Winkel, do ktorej patria obce Arrach, Lam a Lohberg. V Lame, pre ktorý je domovským vrchom, ho radi nazývajú "Matterhorn des Bayerwaldes".
Hrad
Na vrchole Ostrého stával hrad, ktorý tak bol najvyššie položeným českým hradom. Bol to strážny hrádok s rozmermi cca 30 × 30 metrov. Podľa archeologických nálezov bol zrejme postavený na konci 13. storočia. Hraničné mapy zo 16. storočia ho zakresľujú ako výraznú zrúcaninu a staršie opisy tu ešte zaznamenávajú zvyšky muriva. V súčasnosti sú jediným pozostatkom bývalého hradu náznaky priekopy na vrcholovom skalnom chrbte.
Referencie
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ostrý (Šumava) na českej Wikipédii.
