Nočná hliadka (obraz)

Označenie najslávnejšieho Rembrandtovho obrazu Nočná hliadka nie je správne. Na obraze nie je zachytená žiadna nočná scéna, žiadna Nočná hliadka či Nočná patrola, ako sa tvrdilo v roku 1808. Na obraze je rota kapitána Fransa Banninga Cocqua a poručíka Willema van Ruytenburcha a vznikol na objednávku príslušníkov streleckého oddielu – arkebuzníkov pod velením spomínaného kapitána Cocqua, ktorá sa ním rozhodla vyzdobiť slávnostnú sieň hlavného veliteľstva.

Rembrandtova Nočná hliadka je typickým príkladom tzv. „streleckých obrazov“, čo bola jedna z obľúbených foriem skupinového portrétu v slobodných holandských mestách. Rembrandt v ňom radikálne mení dovtedajšie chápanie skupinového portrétu – postavy mužov na obraze nezoradil vedľa seba, ako bolo doteraz zvykom, ale zachytil ich vo chvíli, keď sa vydávajú na pochod po hrádzi kanálu. Dôvodom ich presunu malo byť poverenie čestnou úlohou - utvorenie slávnostného špalieru pri príležitosti príchodu francúzskej kráľovnej Márie Medicejskej do Amsterdamu v roku 1638.

Skupinu tvorí asi tridsať osôb. Vedie ju veliteľ, kapitán Cocq, odetý do čierneho a poručík Ruytenburch v žltom. Ďalšími významnými príslušníkmi jednotky sú zástavník, dvíhajúci vlajku mesta a bubeník v pravom dolnom rohu. Už pri letmom pohľade na obraz divák postrehne chaoticky pôsobiacu jednotku. Tá sa prejavuje nejednotným oblečením jej príslušníkov - od uniforiem z čias povstania proti Španielom s prilbami až po oblečenie s módnymi klobúkmi. Iným príkladom je výzbroj, kde popri moderných guľovniciach vidíme i kopije a halapartne.

Rembrandt dostal na obraz objednávku v roku 1640 alebo v roku 1641. Po dokončení v roku 1642 ho zavesili do veľkej sály sídla streleckej roty v Nieuwe Doelenstraat. Tu visel až do roku 1715, kedy rota skončila svoju činnosť. Vtedy ho, čiastočne zmenšený, umiestnili do sály vojenskej rady v radnici v Amsterdame, dnes súčasti kráľovského paláca. V 17. a 18. storočí bol označovaný ako Rota Fransa Banninga Coqua, okolo roku 1808 sa pre stmavnutý olejový náter (stmavnutie spôsobili sadze z kozuba, nad ktorým bol obraz zavesený) presadil názov Nočná hliadka. V roku 1808 obraz preniesli, keď ho mesto Amsterdam muselo vydať ako vojnový záloh. Dočasne ho umiestnili v múzeu Trippenhuis až sa v roku 1885 stal exponátom novootvoreného Rijksmusea.

V roku 1940 počas druhej svetovej vojny obraz odniesli a ukryli v krytoch, špeciálne postavených pre obrazy z Rijksmusea v pobrežných dunách. Po skončení vojny obraz podrobili dôkladnej prehliadke a reštaurácii, ktorá trvala štyri mesiace. Reštaurácia priniesla prekvapivý záver. Zásah reštaurátora odstránil vrstvy balzamu, ktorý bol na plátno počas predchádzajúcich opráv nanášaný. Vysvitlo, že pôvodne sa scéna na plátne odohrávala za plného denného svetla a iba nevhodné umiestnenie obrazu spôsobilo jeho stmavnutie.

Zaujímavým bol spôsob zaplatenia obrazu. V čase jeho zrodu bol Rembrandt na vrchole kariéry a dať si od neho namaľovať obraz nebola lacná záležitosť. Za obraz, ktorý potom zavesili v slávnostnej sále svojej strelnice, zaplatilo šestnásť členov gardy približne po sto guldenoch a to podľa toho, kto aké miesto na obraze zaujal.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nočná hliadka (obraz)

Autoportrét

Prehľadný zoznam obrazov Rembrandta pozri Zoznam Rembrandtových diel

• R. H. Johannsen, Slávne maľby, Slovart, Bratislava, 2004
• kol. autorov, 100 nejkrásnejších muzeí světa, Rebo Produktions, Dobřejovice, 2005
• Fr. Dvořák, Rembrandt, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava 1957