Hodina anatómie u doktora Tulpa

Hodina anatómie u doktora Tulpa (hol. De anatomische les van Dr. Nicolaes Tulp) je názov obrazu holandského barokového maliara Rembrandta z roku 1632.

Hodina anatómie u doktora Tulpa
Základné informácie
Autor	Rembrandt van Rijn
Rok	1632
Technika	olej na plátne
Rozmery	170 × 217 cm
Galéria	Mauritshuis, Haag

V roku 1632 sa mladý a talentovaný umelec presťahoval z rodného Leidenu do Amsterdamu, ktorý mu poskytol oveľa väčšie možnosti umeleckého vyžitia. Už v tomto období bol uznávaným a vyhľadávaným maliarom. Ešte v tom istom roku dostal prvú významnejšiu objednávku. Predstaviteľ lekárskeho cechu, doktor Nicolaes Tulp, objednal u Rembrandta skupinový portrét.

Začiatok 17. storočia priniesol zmenu v pohľade na ľudské telo a anatómiu všeobecne. Ľudské telo už nebolo považované iba ako za dielo Stvoriteľa, ale skúmalo sa jeho zloženie a funkcie. Medzi poslucháčmi boli obľúbené najmä verejné anatomické lekcie a prednášky. Lekári, ktorí ich predvádzali, medzi nimi i Nicolaes Tulp, boli váženými ľuďmi.

Umelec v tomto vôbec prvom svojom skupinovom portréte narúša zaužívanú formu, keď zúčastnené osoby nezobrazuje v jednom rade vedľa seba, ale zhromaždené do kruhu okolo pitevného stola (táto kompozičná schéma sa v budúcnosti stala pre Rembrandta povestná – dôkazom sú napr. obrazy Nočná hliadka či Predstavenstvo súkeníckeho cechu).

Na stole leží telo (ide o popraveného zločinca), ktoré ma odhalené šľachy ľavého predlaktia. Skúmaná ruka je zobrazená na úrovni zodpovedajúcej anatomickým znalostiam vtedajšej doby. Umelec kladie dôraz na hlavnú postavu obrazu tým, že ako jediná má na hlave široký klobúk. Poslucháčstvo tvorí sedem vážených členov cechu, pričom sú tu živo zachytené rôznorodé prejavy chovania každého jednotlivca. O ich zaujatí prednáškou hovorí výraz ich tvárí. Jeden z prítomných sústredene sleduje chirurgov výklad, iný skepticky skúma predmetné telo, ďalší poslucháč zasa porovnáva obsah prednášky s textom v otvorenej knihe. Zvláštnu pozornosť umelec upriamuje na postavu lekára, ktorého hlava vyčnieva nad všetkými ostatnými a ktorého pohľad smeruje von z obrazu. Díva sa priamo na diváka, čím ho vyzýva, aby sa tiež podieľal na činnosti postáv. Pozorovateľ obrazu sa tak nevdojak dostáva do pozície odborného publika.

Ak predpokladáme, že obraz skutočne verne zachytáva podobu portrétovaných osôb, je pravdepodobné, že visel zrejme v prednáškovej či schôdzovej miestnosti cechu. Realisticky podanou scénou si Rembrandt získal hlboký rešpekt a uznanie.