Nikolaj Nikolajevič Beketov

Beketov sa narodil 13.1. 1827. Po absolvovaní gymnázia v Petrohrade sa stal študentom Petrohradskej univerzity s tým, že po dvoch rokoch prestúpil na Kazaňskú univerzitu. Po jej absolvovaní sa vrátil do Petrohradu. V rokoch 1849 až 1853 pracoval v laboratóriu na lekársko-chirurgickej akadémii pod vedením N. N. Zinina. Neskôr sa stal asistentom na katedre chémie na Petrohradskej univerzite. V roku 1855 bol menovaný za mimoriadneho profesora na Charkovskej univerzite. V roku 1860 tu Beketov začal prednášať fyzikálnu chémiu a v roku 1864 zriadil oddelenie na prípravu fyzikálnych chemikov. Beketov zdôrazňoval, že pre chemika je potrebné poznať aspoň základy fyziky, že chemické vlastnosti závisia na vlastnostiach fyzikálnych a naopak.

V roku 1866 bol menovaný za člena Petrohradskej akadémie vied a presťahoval sa do Petrohradu. Pracoval v laboratóriu na Petrohradskej akadémii vied a prednášal. Beketov nebol iba vedcom a pedagógom, ale aj spoločenským človekom. Zomrel v Petrohrade 13.12. 1911.

V roku 1865 obhájil N. N. Beketov prácu na tému: „Vysvetlenie javu vytláčania kovov inými kovmi“. Nikolaj Nikolajevič ukázal, že kovy sa dajú rozdeliť na ušľachtilé a neušľachtilé (podľa ich vzájomných reakcií a reakcií s kyselinami). Podľa toho, aké poskytujú v galvanickom článku napätie, zoradil kovy do radu, ktorý bol podľa neho pomenovaný. Uprostred je uvedený vodík, kovy napravo od vodíka sú ušľachtilé (ako meď, zlato alebo striebro), kovy naľavo od vodíka neušľachtilé (napríklad železo, zinok alebo hliník).

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nikolaj Nikolajevič Beketov