Nikolaj Ivanovič Ježov

V roku 1917 sa stal komunistom, pôsobil ako politický komisár v Červenej armáde. Od roku 1927 pracoval v ústrednom výbore komunistickej strany. Od roku 1933 sa podieľal na čistkách z komunistickej strany, pri ktorých bolo vylúčených viac ako 1 milión členov.

V roku 1934 bol zvolený do ÚV VKS(b) a od februára 1935 do marca 1939 bol tiež predsedom Ústrednej komisie straníckej kontroly (mocný a obávaný orgán, ktorý uskutočňoval čistky v strane).

Jeho lojalita k Stalinovi bola bezmedzná. V roku 1936 sa Ježov dostal takmer na vrchol pyramídy výkonnej moci v Sovietskom zväze, stal sa ľudovým komisárom vnútorných vecí (NKVD). Ako šéf tejto tajnej polície mal za úlohu uskutočniť generálnu čistku v celej sovietskej spoločnosti, no predovšetkým v strane, v armáde, v štátnej správe a medzi elitou národa. Najskôr však bol preorganizovaný samotný NKVD. Ježov zlikvidoval (väčšinou fyzicky) staré kádre (činnosť rozviedky bola paralyzovaná) a nahradil ich svojimi ľuďmi, ktorí sa neštítili ničoho. Zlegalizoval fyzické násilie pri výsluchoch proti ľuďom, ktorí boli označení za najnebezpečnejších zločincov a za nepriateľov ľudu. Vrchol čistiek (tzv. veľký teror) prebiehal v rokoch 1937 a 1938 a Ježov bol ich hlavným vykonávateľom, avšak strojcom a zadávateľom v pozadí bol Stalin. Mnoho obetí sa domnievalo, že za všetko môže NKVD spolu s Ježovom, a že Stalin vôbec netuší, čo sa deje. Ježov realizoval nechválne známy rozkaz 00447.

Vrcholom Ježovovej kariéry bola oslava 20. výročia sovietskej polície dňa 20. decembra 1937, kde bol Ježov oslavovaný a velebený ako Stalinov nadaný žiak.

Predzvesťou Ježovovho politického pádu bolo jeho menovanie na post ľudového komisára lodnej dopravy (apríl 1938). Praxou bolo, že nepohodlná osoba bola najskôr preradená na nevýznamnú funkciu a po opadnutí záujmu zlikvidovaná, ale až koncom augusta 1938 sa dostal Stalinov chránenec Lavrentij Berija na miesto zástupca Ježova. 11. novembra 1938 bol zbavený funkcie ľudového komisára vnútorných vecí (NKVD) a 25. novembra ho Berija nahradil. 3. marca 1939 bol Ježov zbavený všetkých funkcií a 10. apríla zatknutý. Odmietol sa priznať, že chystal sprisahanie proti Stalinovi. Medzi obvineniami boli rôzne zločiny ako špionáž, terorizmu ale aj obvinenie z homosexuality. 4. februára 1940 bol zastrelený. Jeho telo bolo spopolnené na Donskom cintoríne v Moskve. Na verejnosti sa o jeho súde a poprave neobjavili žiadne informácie. Jednoducho zmizol bez stopy.

V roku 1998 Vojenské kolégium Vrchného súdu Ruskej federácie rozhodlo, že Ježovov prípad nemôže podliehať rehabilitácii pre jeho zodpovednosť za politicky nariadené masové vraždy v 30. rokoch.