Nicodemus Tessin mladší

Narodil sa v rodine architekta a starostu Stralsundu Nicodema Tessina staršieho a Marie Svan, dcéry starostu z Västerås. Už v ranom veku sa prejavoval umelecké nadanie a bol poslaný do školy v Uppsale, kde musel byť ovplyvnený Olausom Rudbeckom, ktorý bol v tom čase veľmi zaneprázdnený vedeckou stránkou architektúry a botaniky. V roku 1673 ako 19-ročný odišiel do Talianska a do Ríma, kde mu kráľovská ochrana zabezpečila, že dostal najlepších možných učiteľov - vedúcich architektov tohto obdobia, ako boli napr. Carlo Fontana a Gian Lorenzo Bernini. Títo architekti, spolu s nedobrovoľným štúdiom klasických monumentov, vytvorili Tessinov charakter tvorby. Po návrate do Švédska (o štyri roky neskôr), ho švédsky kráľ poslal na druhú cestu, ktorá trvala počas rokov 1677 - 1678, a zaviedla ho do Anglicka a Francúzska, kde sa do jeho tvorby silne zakorenili vplyvy takých architektov, ako boli André Le Nôtre a Jean Bérain. Spolu s nevlastným bratom Abrahamom Winandsom sa Tessin zúčastnil na otcových dielach, a keď Tessin zdedil otcove miesto, požiadal o povolenie zdieľať toto miesto spolu s Winandsom, s ktorým pracoval bok po boku až do roku 1709, keď Winands zomrel.

Východná strana Štokholmského zámku

Kostol sv. Trojice v Karlskrona

Keď jeho otec prišiel do Štokholmu, Švédsko bolo ešte stále hlavnou európskou mocnosťou a švédska šľachta požadovala finančné záruky, aby boli dokončené prestížne architektonické projekty. Táto situácia sa zmenila, keď sa krajina vrátila k monarchii, hoci šľachta pri tom stratila svoju finančnú moc a ocitla sa mimo vysokých funkcií, ktoré boli postupne povýšené na šľachtický stav. Ako súčasť tejto neskoršej skupiny bol Tessin starší povýšený do menej významného šľachtického stavu v roku 1674 a jeho syn sa stal v roku 1714 grófom. Napriek všetkým politickým zmenám v krajine pochádzali ich najdôležitejší klienti najmä z kráľovského dvora a cirkvi, spolu s náročnými palácmi a záhradami kráľovnej Hedvigy Eleonóry ako najdôležitejšej projektantky.

V roku 1680 sa kráľ Karol XI. rozhodol zmodernizovať severnú časť Štokholmského zámku. V tomto čase sa stretával mladý Tessin s veľkou úctou na celom kontinente, a neskôr prehovoril francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI. na postavenie fontán vo Versailles, ktoré by hrali počas jeho návštevy, čo bola česť udielaná zvyčajne len zahraničným princom. V roku 1695 dokončil barokové priečelie na Štokholmskom zámku, ktoré bolo inšpirované Berniniho projektom Louvru. Ďalšiu náročnú obnovu zastavila až smrť kráľa; neskôr práce zastavil v roku 1697 požiar, ktorý palác zničil, a dal tak možnosť pozrieť sa na prestavbu z nového pohľadu.

V roku 1690 sa Tessin oženil so svojou milenkou Hedvigou Stenbockovou, dvornou dámou kráľovnej Hedvigy Elenóry. Keďže v tom čase ešte stále patril medzi nižšie postaveného šľachtica, jeho sobáš s dievčaťom z vyššej šľachty bol považovaný za nevhodný. Manželstvo preto uzatvorili tajne v Pomoransku a, aby napravili situáciu, Tessin musel vybudovať rezidenciu, zodpovedajúcu postaveniu jeho manželky. Práce na zámku Tessin začali v roku 1694 a spočiatku napredovali veľmi pomaly, ale v roku 1697 sa Tessin a jeho rodina mohli nasťahovať a v roku 1701, dva roky po tom, ako bol Tessin povýšený medzi vyššiu šľachtu, bol interiér dokončený natoľko, že Tessin mohol pozvať ovdovelú kráľovnú a kráľovskú rodinu na slávnostnú večeru.

Väčšina jeho projektov (ako architekta) boli vytvorené počas 17. storočia, vrátane niekoľkých kostolov, ako napr. kostol kráľa Karola v Kungsör a kostol sv. Trojice v Karlskrona, a mnoho z jeho návrhov nebolo nikdy realizovaných. Na konci jeho života hral dôležitú úlohu ako správca a tiež vytvoril náročný mestský plán Štokholmu, spájajúci mesto s jeho prácou na kráľovskom zámku.

• Štokholmský zámok
• zámok Tessin (1694 - 1700)
• zámok Steninge
• dokončenie zámku Drottningholm
• Gottorp, Schleswig (1697 - 1703)
• kostol sv. Trojice, Karlskrona
• kostol kráľa Karola, Kungsör