Neológia (judaizmus)
Neológia je reformný smer v judaizme, ktorý vznikol v 19. storočí, na území Uhorska.
Všeobecne
V roku 1840 uhorská vláda zákonom č. 29/1840, známym ako Deákov zákon, povolila Židom na celom území Uhorského kráľovstva usadiť sa v mestách, vykonávať živnosť a vlastniť továrenské podniky. Z pohľadu Židov to tiež znamenalo, že mohli začať aj ich zápas za emancipáciu. Pritom plná občianska rovnoprávnosť Židov bola formálne deklarovaná v roku 1867, po rakúsko-uhorskom vyrovnaní. 19. storočie tak v dejinách židovskej spoločnosti predstavuje obdobie ich zápasu o vnútornú, náboženskú reformu, ktorá vychádzala z myšlienkových prúdov osvietenstva.
Rozdielnosť
Reformné kruhy do polovice 19. storočia bojovali za zavedenie nových prvkov do bohoslužieb, alebo rozmiestnenia sakrálnych predmetov v synagógach. Neológovia sa snažili o zrušenie partikularizmu a separatizmu. Podľa ich predstáv sa mali Židia zmeniť na Maďarov mojžišskej konfesie. Neológia judaizmus ponímala v zmysle , že Žid je veriacim z dôvodu, že takým chce byť. V druhej polovici 19. storočia v Uhorsku pôsobili tri druhy židovských náboženských obcí: ortodoxné, neologické a status quo ante. V roku 1865 sa stretlo 21 ortodoxných rabínov v Michalovciach, kde padlo rozhodnutie postaviť sa voči reformám neológov.
Uzákonenie rozluky
Na kongrese, ktorý sa konal v Pešti od 14. decembra 1868 do 24. februára 1869 boli prijaté základné organizačné smernice pre náboženské obce a školstvo, ktoré boli predzvesťou rozluky židovských náboženských obcí v Uhorsku. Oficiálne uhorská vláda povolila rozluku židovských náboženských obcí až v roku 1872.
V roku 1895 zrovnoprávnil uhorský parlament judaizmus s ostatnými uznávanými náboženstvami Uhorska. Ortodoxia zamietala sionizmus z teologických príčin a neológia z národnostných dôvodov. Sionisti predstavovali Židov nacionalistov, a neológovia sa považovali za „Maďarov mojžišského vyznania“. Z tohto dôvodu sa od sionistov odkláňali. Treba poznamenať, že myšlienky neologického smeru boli zhodné so záujmami uhorskej vlády.
Použitá literatúra
- BÁRKÁNY , E. –DOJČ, Ľ.: Židovské náboženské obce na Slovensku. Vesna, Bratislava 1991, s. 438.
- JELÍNEK, J.: Židia na Slovensku v 19. a 20. storočí. Zborník statí, časť I., Bratislava 1999.