Nathalia Lemelová

Narodená ako Duvalová, v dvanástich začala pracovať v kníhkupectve. V roku 1845 sa vydala za Jérôme Lemela, s ktorým mala tri deti. V Quimpere vlastnili spoločné kníhkupectvo, ktoré zbankrotovalo v roku 1861, následne sa presťahovali do Paríža. Tam sa z nej stala anarchistická aktivistka. Roku 1864 sa tam konal veľký štrajk kníhkupectiev, ktorého sa zúčastnila. V roku 1865 vstúpila do Prvej internacionály. Pri ďalšom štrajku bola členkou štrajkovej komisie, a tiež bola zvolená medzi vedúcich členov miestnych odborov, čo bolo v tých časoch pre ženu veľmi neobvyklé. Bola veľkou odporkyňou Napoleona III. V roku 1868, kvôli manželovmu alkoholizmu, opustila svoju rodinu a domov, vďaka čomu sa mohla plne venovať revolučnému aktivizmu. Zamestnala sa ako kuchárka v reštaurácii.

Od 18. marca 1871, po vzniku Parížskej komúny, bola aktívna v ženských kluboch, kde mala často plamenné prejavy. Spolu s Elizabeth Dmitrieffovou založila Union des femmes (Ženské odbory). Po útoku Versaillských jednotiek na komúnu bojovala na barikádach a zároveň sa starala o ranených. Po porážke komúny bola deportovaná do Novej Kaledónie, kde sa spoznala s ďalšou významnou anarchistkou, Louise Michelovou. Obidve sa po amnestii z roku 1880 vrátili do Paríža, kde pokračovala v boji žien za ich práva.

Zomrela v roku 1921 v nemocnici v Ivry-sur-Seine.

• Anarchizmus
• Parížska komúna (1871)