Národný park Guadeloupe

V roku 1970 bol na tomto území vytvorené chránené územie (prírodný park - franc. Parc naturel régional). Jeho účelom bolo chrániť výnimočnú biodiverzitu tropického lesa a horského masívu na ostrove Basse-Terre. V roku 1977 vznikol návrh na vytvorenie národného parku. Návrh bol uskutočnený 20. februára 1977 kedy bol oficiálne vytvorený Národný park Guadeloupe.

Morská rezervácia bola vytvorená v roku 1987 a následne bola umiestnená pod správu národného parku. V roku 1992 bol park uznaný aj medzinárodne, keď boli jeho hlavné územie a morská rezervácia vymenované za biosférickú rezerváciu UNESCO.

Hranice národného parku zahrňujú jeho jadro s rozlohou 173 km² a ochranné pásmo s rozlohou 162 km². Morská rezervácia zahŕňa 21 km² morského územia a 16 km² súše. Jadro parku sa rovná 10 % celého územia Guadeloupe, dve tretiny tropického lesa na Basse-Terre. Výškový rozsah územia je približne 250 metrov vrátane najvyššieho bodu aktívnej sopky Soufrière 1 467 m n. m.. Ostatné významné vyrcholy sú Échelle 1 397 m n. m., Grand-Sans-Toucher 1 354 m n. m. a dvojvrchol Mamelles 768 m n. m..

Národný park je všeobecne rozdelený do troch ekosystémov:

Tropický dažďový les sa odlišuje a to v závislosti od nadmorskej výšky.

• nízka výška (do 500 m n. m.) ochranného pásma parku, ktorá podporuje mezofilný les s drevinami ako mahagón, palisander a jatoba. Toto územie sa využíva aj na poľnohospodárstvo, najmä banánové plantáže a ostatné potravinové plody.
• horský a vlhký les pokrýva 80 % jadra národného parku a to vo výškach od 300 m n. m. do 1 000 m n. m.. Tento hustý a bujný ekosystém ukrýva veľkú diverzitu rastlinných druhov: veľké stromy rastúce nad 30 metrov (Dacryodes excelsa, Sloanea caribaea a gaštanovník), stredne veľké stromy rastúce od 6 m do 10 m (palmy, Richeria grandis, Nerium oleander), kríky a byliny rastúce pod 10 m (Heliconia, papraďorasty) a epifyty (Philodendron, Asplundia rigida, orchidey)
• vysokohorský les (nad 1 000 m n. m.) je redší ako ostatný les v národnom parku. Dôvodom je extrémne vlhké prostredie a stála oblačná pokrývka. Tieto lesy sa podobajú na savanu.

Pobrežný les, ktorý čelí salinite vo vzduchu a pôde, intenzívnej horúčave a vysúšaniu a stálemu pobrežnému vetru. Významným druhom v tomto prostredí je hruška a Coccoloba uvifera.

Mangrovníky na pobreží morskej rezervácie sú stále alebo prerušovane zaplavované sladkou a slanou vodou. Predstavujú skoro polovicu mangrovníkových mokradí na Guadeloupe (37 km² z celkových 80 km²)

Pre intenzívny lov v skorých dejinách Guadeloupe je diverzita a populácia živočíchov limitovaná. Niektoré druhy, ako napr. papagáje boli vyhladené. Najpočetnejšie cicavce patrí endemický druh medvedíka čistotného Procyon lotor minor, netopiere (dva endemické druhy), mungo (dovezený z Indie) a ohrozený aguti. Vtáky sú početnejšie ako cicavce a patria sem kolibríky, fregaty, drozdy, jarabice, mucháre, pelikány a endemický druh ďatľa Melanerpes herminieri.

• 
  Les chutes du Carbet
• 
  aktívna sopka Soufrière
• 
  turistický chodník

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Národný park Guadeloupe

• www.guadeloupe-parcnational.fr (po anglicky)/(po francúzsky)/(po španielsky)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Guadeloupe National Park na anglickej Wikipédii.