Námestie svätej Alžbety

Úvod

V úvode románu je odtlačené nasledovné motto: Láska je nesmrteľná. Neumiera. Ona len ide do hrobu.

Obsah

Román vydáva svedectvo o tom, ako Rudolf Jašík vnímal pomery v Nitre, v meste pod viničným vrchom, a rozpráva príbeh o láske chudobného chlapca z predmestia k mladému židovskému dievčaťu, ktoré zahynie, ako zahynuli státisíce ďalších – guľkou nemeckého fašistu. V príbehu Igora a Evy nachádzame paralelu s príbehom o Rómeovi a Júlii, Tristanovi a Izolde, Petrovi a Lucii, príbehu veľkej lásky, ktorá stroskotá na zlobe sveta. Jašík videl problematiku tzv. židovskej otázky v širších súvislostiach. Postavy diela odkrývajú svoje charaktery, aby predstavovali mozaiku typov, určených svojím sociálnym postavením.

Pre Igora je táto tzv. židovská otázka nezmyslom. Žltý Dodo, demoralizovaný živel z podsvetia, sa spája s tajomníkom HSĽS, aby obaja profitovali na židovskom utrpení. Tajomník strany vo veľkom štýle a Dodo za judášsky groš. Tajomník HSĽS ako plukovník Hlinkovej gardy povýši na poručíka holiča Flórika z Námestia svätej Alžbety, kde Flórik predtým strihal Židov. Aj Flórik pochopí svoje postavenie a bohatne na utrpení. Nadporučík Haso, zástupca tajomníka HSĽS, je ideovým ľudákom. Tajomník HSĽS o svojich podriadených nemá vysokú mienku, podľa hesla: „ale hlupákov potrebujeme, bez nich by nebolo nášho šťastia“, čím vystihuje stavbu vtedajšej ľudáckej moci. V pomere k židovskej problematike vidieť súvis medzi ekonomikou a politikou. Tajomník a jeho pomocníci sú pripravení zbohatnúť i za cenu zločinu. Proti týmto charakterom autor stavia čistý charakter chudobného chlapca z periférie, jeho nezištné city voči židovskému dievčaťu, jeho vzťah k povozníkom Maximu a Samkovi, k chudobným obyvateľom židovského pôvodu z Námestia svätej Alžbety, z miesta jeho najšťastnejších chvíľ, strávených v starej veži. Komunista Maguš rozpozná problematiku židovskej otázky a predpovedá, že po Židoch prídu na rad aj ďalší obyvatelia. V Magušových slovách sa demaskuje krátkozrakosť a bezcitnosť meštiackeho individualizmu a jeho antihumanizmus.

Prostredníctvom Igora sa autor búri proti fatalizmu, ktorým mnohí prenasledovaní Židia reagovali. Ukazuje sa to na osudoch povozníkov Maxiho a Samka, ktorí aj s rodinami spáchajú samovraždu. Aj to je formou protestu, odmietnutie fatalistickej poslušnosti. Igorovou vzburou sa stáva vražda Flórika, ktorý je preňho bezprostredný pôvod vlastného utrpenia – je začiatkom uvedomovacieho procesu k pochopeniu sociálnych príčin osobného nešťastia.[1]