Náhoda

Náhoda je moment nejakej skutočnosti, ktorý je vzhľadom na jej substanciálny základ (podstatu a zákon) niečím iba možným; je to niečo skutočne existujúce, čo však vzhľadom na podstatu predmetu môže byť aj nebyť, môže byť takým alebo iným; niečo, čo sa podstatou daného predmetu alebo predpokladá ako možná forma jej prejavu, alebo sa ňou aspoň nevylučuje ako niečo nemožné.

Náhoda je formou realizácie náhodnej možnosti, a tá je daná nielen vnútorne nevyhnutou povahou systému, ale aj okolnosťami času a priestoru; to, či sa realizuje, alebo nie, závisí nielen od rozlíšenej podstaty systému, ale aj od druhotných podmienok daného systému.

Náhoda je protikladom relatívnej nevyhnutnosti a spolu s ňou predstavuje nezastupiteľný moment v procese premeny reálnej možnosti na skutočnosť. Relatívna nevyhnutnosť je spôsob premeny reálnej možnosti na skutočnosť a náhoda je spôsob, ktorým sa relatívna nevyhnutnosť presadzuje v mnohotvárnych javových formách skutočnosti.

Náhoda je práve ten chýbajúci moment, ktorým sa relatívna nevyhnutnosť (určená základnými podmienkami systému) mení na absolútnu nevyhnutnosť (určenú základnými i druhotnými podmienkami systému). Je to forma, v ktorej sa relatívna nevyhnutnosť prejavuje v bezprostrednej skutočnosti.