Alela

Alela alebo alelomorfa je dedičný základ znaku, jedna z viacerých alternatívnych foriem génu.

Gén je úsek nukleovej kyseliny DNA, kódujúci určitý znak jedinca. Gén sa skladá obvykle z dvoch alel, pričom každá pochádza od jedného rodiča. Alely určujú, ako sa znak prejaví v organizme.

Príkladom je gén farby očí, alely sú jednotlivé druhy farby (zelená, modrá, hnedá…)

Podľa toho, aké alely sú v géne, tak sa prejaví znak, ktorý je génom kódovaný. Podnebie a vplyvy okolia nemenia genetickú informáciu. Môžu sa však uprednostniť niektoré znaky - alely - tým, že sú v určitom prostredí výhodnejšie. Tak budú jedinci s týmito alelami úspešnejší a nakoniec vytlačia tých menej úspešných. Genetická informácia je jedincovi daná pri jeho vývoji a až do jeho smrti sa nemení.

Každý jedinec dostáva v priebehu dedenia od matky i od otca pre každý znak jednu alelu. Pre jeden znak má teda jedinec dve alely. U alelového páru zodpovedného za vývin nejakej vlastnosti sú dve rozličné alely: alela A a alela B. V rámci dedenia sú možné rozličné kombinácie týchto alel. Jedinec ktorý zdedí obidve alely A, čiže AA, prevezme vlastnosť A. Jedinec, ktorý zdedí alely B, čiže BB, prevezme vlastnosť B. Jedinec, ktorý zdedil kombináciu AB, má v sebe vlastnosť A aj B, dominantnejšia vlastnosť (napr. A) sa prejaví vonkajším prejavom. Jedinec je však i nositeľom alely B, ktorá sa môže ďalej dediť. Ak sa potomok neskôr - aj o niekoľko generácií ďalej - skombinuje s jedincom, ktorý je taktiež nositeľom alely B, môže sa vyskytnúť nový jedinec, ktorý zdedí obidve alely B a prejaví sa uňho vlastnosť B.

Gény, a tým aj alely, podliehajú genetickým mutáciám, ktoré, ak sú životaschopnejšie ako pôvodná genetická výbava, prirodzeným výberom vylepšujú vlastnosti jedincov.