Nábojka

Úlohou iniciátiora je premeniť mechanický (alebo elektrický) impulz iniciačného zariadenia zbrane na plameň, ktorý zapáli prachovú náplň v nábojke. Iniciátorom je u ručných strelných zbraní obvykle zápalka rôznej konštrukcie. Pre delostrelecké zbrane však samotná zápalka nevyhovuje – plameň zápalky a množstvo plynov vzniknutých pri jej výbuchu je v porovnaní s rozmermi a objemom nábojnice malý, preto sa používa výkonnejší iniciátor – zápalková skrutka (anglicky primer), v ktorej môže byť pridaná náplň čierneho strelného prachu (až desiatky gramov) v uzatvorenom puzdre, ktorá je iniciovaná zápalkou a vytvára neporovnateľne mohutnejší plameň. Čierny prach (alebo špeciálne streliviny) sa používa preto, že vytvára žeravé tuhé častice, ktoré zlepšujú iniciačné schopnosti plameňa.

Dôležitým pojmom pri iniciátoroch nábojov je iniciačná mohutnosť – v princípe ide o to, že iniciátor by mal svojím tepelným a tlakovým pôsobením zapáliť celý objem výmetnej náplne pokiaľ možno súčasne alebo aspoň čo najrýchlejšie alebo dobre definovanám spôsobom.

Najdôležitejším prvkom nábojky je samozrejme prachová náplň. Predstavuje náplň strelného prachu alebo inej streliviny, ktorá vystreli strelu z hlavne zbrane tak, aby strela mala dobre definovanú počiatočnú rýchlosť.

U ručných strelných zbraní je prachová náplň voľne sypaná v nábojnici. U delostreleckých zbraní je zostava prachovej náplne zložitejšia a záleží na kalibre zbrane a konštrukcii munície pre danú delostreleckú zbraň.

Pre delostrelecké zbrane do kalibru zhruba 50 mm býva prachová náplň riešená podobne ako u streliva pre ručné zbrane – voľne sypané zrná bezdymového strelného prachu v nábojnici, len výnimočne je prachová náplň umiestnená do prachového vrecka, ako iniciátor je použitá zápalková skrutka alebo iný iniciátor s väčšou iniciačnou mohutnosťou.

Pre delostrelecké zbrane stredných kalibrov – kanóny do 130 mm a húfnice do 75 mm – sa používa zložitejšia zostava prachovej náplne. Predovšetkým sa v zostave prachovej náplne objavuje prídavná prachová náplň (nesprávne „zažíhovač“) – vrecúško naplnené čiernym strelným prachom umiestnené na iniciátore – zápalkovej skrutke. Prídavná prachová náplň býva naplnený desiatkami až niekoľko sto gramami čierneho prachu, ktorého úlohou je ďalej zvýšiť iniciačný impulz a čo najrýchlejšie zapáliť celý objem prachovej náplne. Samotná prachová náplň bezdymového strelného prachu môže byť tvorená niekoľkými druhmi prachu s rôznym tvarom a býva umiestnená v obaloch – napríklad textilných vrecúškach, alebo jej jej správny geometria zabezpečená pomocnými prvkami – viazaním a rôznymi vložkami.

U diel stredných kalibrov, predovšetkým u húfnic, ktoré používajú delené strelivo (nábojka a strela sa nabíjajú osobitne) je zostava prachovej náplne ešte o čosi zložitejšia. Prachová náplň môže byť rozdelená na niekoľko častí, z ktorých každá je náležite označená a osobitne zabalená do samostatného obalu. Takejto prachovej náplni sa hovorí premenlivá. Zmyslom takéhoto usporiadania je možnosť zmeny začiatočnej rýchlosti strely a tým aj dostrelu zbrane. Obsluha na základe výpočtu určí vhodnú premenlivú náplň a z nábojnice odoberie príslušné vrecúška (náplň sa vždy len odoberá – má to praktické dôvody) – strela bude vystrelená menšou prachovou náplňou a bude mať menší dostrel ako maximálny možný.

U diel stredných a veľkých kalibrov – nad 150 mm – sa často nepoužíva nábojnica. Utesnenie záveru zbrane je zabezpečené priamo konštrukciou zbrane a jej záveru a prachová náplň sa skladá z modulov prachovej náplne.

Do zostavy nábojky pre delá malých a stredných kalibrov patrí často odmeďovač – kus drôtu zo zliatiny olova, ktorý počas výstrelu vytvára s meďou z vodiacich obrúčok striel zliatinu, ktorá je krehká a má malú pevnosť – pri ďalšom výstrele je vytlačená z hlavne, a tým chráni hlaveň zbrane pred usadzovaním medi vo vývrte hlavne, ktoré by mohlo nepriaznivo ovplyvniť presnosť zbrane alebo dokonca viesť až k havárii zbrane (pretláčací odpor by rástol až tak, že by došlo k vydutiu hlavne).

Ďalším prvkom v zostave prachovej náplne je napríklad tlmič plameňa – je to látka (napríklad vínan draselný a vínan vápenatý), ktorá účinne tlmí záblesk na ústí hlavne pri výstrele. Nepatrne znižuje celkový výkon zbrane, ale pri streľbe za šera alebo v noci výrazne znižuje demaskujúce príznaky streľby diel. Tá istá zbraň (konkrétne húfnica kalibru 122 mm pri streľbe náplňou premenlivou a plnou = všetky vrecúška) je pri streľbe bez „tlmiča plameňa“ v zostave prachovej náplne v noci pozorovateľná až na vzdialenosť cca 40 – 50 km, s použitím „tlmiča plameňa“ len na vzdialenosť 5 – 8 km, alebo menej. Tlmič plameňa môže byť obsiahnutý priamo v prachovej náplni, môže byť zabalený v osobitnom vrecúšku prachovej náplne alebo môže byť rozdelený na časti a tvoriť súčasť každého vrecúška premenlivej prachovej náplne. Nevýhodou použitia tlmiča plameňa je skutočnosť, že zvyšky výstrelu vytvárajú síce slabší záblesk v noci, ale o to viac dymu, čo je zasa nepriaznivý demaskujúci príznak cez deň.

K pomocným prvkom v zostave nábojky patria aj už spomenuté dištančné vložky, viazacie prvky a vrecúška či iné obaly, ktoré zabezpečujú správnu geometriu prachovej náplne.