Muzej prekinutih veza

Múzeum bolo založené dvoma umelcami pôvodom zo Záhrebu - filmovou producentkou Olinkou Višticovou a sochárom Draženom Grubišićom.[4] Po tom, čo ich 4-ročný vzťah dospel v roku 2003 ku koncu, vtipkovali o založení múzea, ktoré by uchovávalo ich spomienkové predmety. O tri roky neskôr Grubišić s týmto nápadom kontaktoval Višticovú, a tentoraz to myslel vážne. Spoločne začali žiadať priateľov, aby im darovali predmety, ktoré im ostali po rozchodoch, a kolekcia bola na svete.[5] Verejnosti bola zbierka po prvýkrát predstavená v roku 2006, v Glyptotheque Zagreb, ako súčasť 41. Zagreb Salóna.[6]

V nasledujúcich rokoch kolekcia putovala po svete; navštívila Argentínu, Bosnu a Hercegovinu, Nemecko, Macedónsko, Filipíny, Srbsko, Singapur, Slovinsko, Južnú Afriku, Turecko, Veľkú Britániu a USA.[7][8][9][10] V období rokov 2006 až 2010 zbierku videlo viac než 200 000 návštevníkov.[11] Počas cesty do zbierky pribudli nové položky darované z radov verejnosti; viac ako 30 predmetov bolo darovaných Berlínčanmi počas výstavy v tomto meste v roku 2007.[7]

Medzitým, po neúspešných pokusoch zaujať a presvedčiť chorvátske Ministerstvo kultúry, aby našlo dočasné miesto pre múzeum, Višticová a Grubišić sa rozhodli pre súkromnú investíciu a prenajali si priestor o rozlohe 300 metrov štvorcových v Záhrebskom hornom meste, čím vzniklo prvé súkromné múzeum v meste.[12] Múzeum, napokon otvorené v októbri 2010, potvrdilo svoju popularitu najmä medzi zahraničnými turistami, nielen kvôli svojmu originálnemu predmetu záujmu, ale tiež skutočnosti, že je otvorené 7 dní v týždni na rozdiel od ostatných múzeí v meste.[13][14]

V máji 2011 získalo Múzeum ukončených vzťahov Cenu Kennetha Hudsona, vydávanú Európskym múzejným fórom (EMF). Cena je udeľovaná "múzeu, osobe, projektu alebo skupine ľudí, ktorí preukázali najneobvyklejší, odvážny a možno kontroverzný úspech, ktorý spochybňuje bežné vnímanie roly múzeí v spoločnosti", hodnotiac "dôležitosť verejnej kvality a inovácií ako základných prvkov úspešného múzea".[15] Porota EMF poznamenala:

Múzeum ukončených vzťahov podnecuje diskusiu a reflexiu nielen o krehkosti ľudských vzťahov, ale aj politických, sociálnych a kultúrnych okolností obklopujúcich rozpovedané príbehy. Múzeum rešpektuje kapacitu divákov na pochopenie širších historických a spoločenských problémov tkvejúcich v rôznych kultúrach a identitách a u darcov umožňuje katarziu na osobnejšej úrovni.[15]

Múzeum ukončených vzťahov je definované tvorcami ako "koncept umenia, ktorý vychádza z (vedeckého) predpokladu, že predmety (v najširšom slova zmysle, t.j. hmota ako celok) sú nositeľmi integrovaných polí - "hologramov" spomienok a emócií - a svojím pôdorysom chce vytvoriť priestor "bezpečnej pamäte" alebo "chránených spomienok", s cieľom zachovať materiálne a nemateriálne dedičstvo zničených vzťahov".[16]

Projekt je rozdelený do niekoľkých segmentov:[16]

• Pôdorys materiálnych pozostatkov zahŕňa predmety a dokumenty ako fotografie, listy a správy. Položky sú prezentované s dátumami a miestami spojenými so vzťahom a vysvetlivkami ich anonymných darcov.[17][18] Vzhľadom k fyzickým obmedzeniam môžu byť staršie exponáty archivované a prenesené do virtuálnej časti múzea.
• Virtuálne webové múzeum umožňuje registrovaným návštevníkom stať sa darcami nahraním vlastných obrázkov a dokumentov. Darcovia sa môžu rozhodnúť, či svoje osobné kolekcie sprístupnia na prezeranie ostatným užívateľom múzea.
• Priznania sú interaktívnou časťou múzea, v ktorej môžu návštevníci uskladniť svoje predmety a správy, alebo nahrať svoje priznania vo vyhradenom a intímnom priestore.