Munsterská republika

Munsterská republika bol termín používaný írskymi republikánmi, ktorý odkazoval na územie v provincii Munster na začiatku írskej občianskej vojny. Táto republika nikdy o sebe netvrdila, že je štát ako taký, ale bola základom pre republikánov, ktorí mali za cieľ vytvoriť Írsku republiku, ktorá by zahŕňala celý írsky ostrov.

Po prvom týždni bojov v občianskej vojne (28. jún – 5. júl 1922) bol Dublin v rukách tých, ktorí podporovali britsko-írsku zmluvu a Írsky slobodný štát. Hlavnou baštou proti-dohodových síl sa teda stala samozvaná Munsterská republika pozostávajúca z krajov južne od línie medzi mestami Limerick a Waterford. Vrchný veliteľ republikánov – Liam Lynch – dúfal, že používa republiku ako prostriedok vyjednania novej zmluvy s Britmi a v ideálnom prípade ako rekonštrukciu Írskej republiky. Pre tento obranný postoj bol Lynch veľmi kritizovaný niektorými ďalšími republikánmi, ktorí cítili, že by mali konať útočne a ukončiť tak vojnu čo najrýchlejšie.

Ale proti-dohodovej strane (ktorá bola podporovaná veľkou skupinou z Írskej republikánskej armády) chýbalo delostrelectvo a obrnené vozy, ktoré si navyše musel Írsky slobodný štát požičať od Britov. Slobodný štát začal ofenzívu proti Munsterskej republike v júli 1922. Limerick a Waterford boli získané ľahko a posledné grófstvo Cork bolo získané 10. augusta 1922. Rebeli sa potom roztrúsili po vidieku a pokračovali v partizánskej vojne až do apríla 1923.