Írska republikánska armáda

V rokoch 1919 – 1921 IRA rozpútala Írsku vojnu za nezávislosť. Jej snahy však vyústili do úplne opačného výsledku než predpokladali, či sami chceli. Nedosiahli zjednotenú nezávislú Írsku republiku, ale rozdelenie ostrova. Po podpísaní britsko-írskej zmluvy v roku 1921, ktorá rozhodla o rozdelení ostrova, došlo k prvému rozštiepeniu IRA. Väčšia časť tvorila základ armády Írskeho slobodného štátu pod vedením Collinsa. Zvyšná časť IRA pod vedením Éamona de Valeru začala boj nielen proti prítomnosti Britov na území Írska, ale i proti novovzniknutej Dočasnej vláde a rozpútala Írsku občiansku vojnu (1922 – 1923), ktorá však pre ňu skončila neúspechom.

V roku 1932 sa de Valera – šéf politickej strany Fianna Fáil, ujal moci. Chvíľu vychádzal v ústrety aktivistom IRA. V roku 1936 však bola IRA ako Severným Írskom, tak vládou Írskeho slobodného štátu, ktorú viedol de Valera, vyhlásená za ilegálnu. IRA začala upadať. Boj však pokračoval i naďalej. Cieľ sa nezmenil. „Briti von!“ a dosiahnutie jednotnej Írskej republiky so všetkými 32 grófstvami bolo prioritou číslo jeden.

"Bombová kampaň v Británii" v roku 1939 a bombové útoky počas 50. rokov boli zamerané na Belfast, Londýn a hranice s Ulsterom (hlavne 1956 – 1957). Zintenzívnenie aktivít IRA začalo rokom 1968, kedy sa do popredia dostávali otázky občianskych práv a bolo vytvorené Severoírske združenie pre občianske práva. Moderné obdobie IRA sa datuje od roku 1969, kedy dochádza k jej rekonštrukcii. Tento proces ju rozdelil na dva tábory: „Oficiálna IRA“ (OIRA) a „Dočasná IRA“ (Provisional IRA – PIRA) alebo tiež tzv. „Provos“. Prvá skupina „Oficiálov“ sa snažila o znovuzjednotenie Írska politickou cestou. Ich cieľom bolo vytvorenie socialistického Írska. Na druhej strane stáli členovia PIRA, ktorí vyvíjali systematickú teroristickú kampaň na území Severného Írska. V roku 1974 však zaútočili i v Anglicku. Potom, čo v “Birmingham pub” v meste Birmingham zahynulo 19 ľudí, britská vláda odpovedala Zákonom na prevenciu proti terorizme, ktorým bola IRA v Británii zakázaná.

31. augusta 1994 IRA zastavila bojové aktivity v nadväznosti na britsko-írske mierové iniciatívy. Roku 1995 napriek protestom unionistov Sinn Féin, politické krídlo IRA, začala participovať na mierových rokovaniach s Britániou. Avšak už po 18 mesiacoch prímeria vo februári 1996 sa IRA vrátila k teroristickým útokom.
Prvým mŕtvym od prímeria z roku 1994 bol britský vojak, ktorý zahynul po výbuchu náloží v dvoch automobiloch na základni britskej armády v Lisburne v grófstve Antrim. Útok sa uskutočnil v októbri 1996 a bolo pri ňom zranených 30 ľudí. Ďalšie prímerie vyhlásila IRA v júli 1997. Od septembra toho roka Sinn Féin participovala na mierových rozhovoroch. V období rokov 1997 – 1998 uskutočňovala bombové útoky odštiepenecká „Pokračujúca IRA“ (CIRA) , ktorá nesúhlasila s prímerím.
10. apríla 1998 dosiahli mierové iniciatívy svoj vrchol podpísaním Veľkopiatkovej dohody (alebo tiež Belfastská dohoda). Bolo vytvorené Severoírske zhromaždenie, ktoré malo slúžiť k lepšej spolupráci medzi Severným Írskom a Írskou republikou. Implementácia dohody však opäť viazla kvôli otázke odzbrojenia IRA. Sinn Féin sa však účastnila na rokovaniach severoírskej vlády založenej v decembri 1999. Po podpísaní Veľkopiatkovejj dohody sa od IRA odčlenili aktivisti, ktorí nesúhlasili s dohodou. Vystupujú pod názvom Pravá IRA (RIRA) a sú radikálne proti mierovému procesu v Severnom Írsku. Okrem iného je RIRA zodpovedná za bombový atentát, pri ktorom v auguste 1998 zahynulo v severoírskom meste Omagh 29 ľudí.

V súčasnosti je organizácia podozrievaná z kriminálnej činnosti, čo sa prejavilo pri jednej z najväčších bankových lúpeží v nedávnej dobe na území Severného Írska.

• Reader's Companion to Military History—Irish Republican Army (IRA)