Mstislav Vladimirovič

Za vlády v Tmutrakanskom kniežatstve (990/1010 - 1036) sa mu podarilo podmaniť si Chazarov, ktorí obývali pobrežie Azovského mora. V roku 1022 napadol kmeň Alanov, pretože v tom istom roku Byzantská ríša vtrhla na územie Gruzínska[1]. Kasogovia boli pohraničným obyvateľstvo abcházsko-adygejského pôvodu, ktoré obývalo územie Kumsko-manyčskej zníženiny - zasahovalo teda do územia Alanov, čo prekážalo ich kniežaťu Rededovi a knieža rozpútalo vojnu.

Priebeh Mstislavovej víťaznej vojny opisuje vo svojej kronike letopisec Nikon a je zaznamenaná aj v neskoršom vydaní Slova o pluku Igorovom. Na počesť víťazsktva vo vojne knieža postavilo kamenný chrám, ktorého základy sa našli pri archeologických vykopávkach v meste Tmutrakan.

V roku 1024 Mstislav začal bojovať proti svojmu bratovi Jaroslavovi I.. O rok skôr (1023), keď sa kyjevský panovník snažil zmierniť mäťež v Rostovsko-suzdaľskom kniežatstve, Mstislav sa dostal až ku Kyjevu, mesto si však nedokázal podmaniť. Namiesto chúťok na tieto oblasti preto obsadil územie a podmanil si obyvateľstvo okolo Černigova. Lenčo sa konflikty v Rostovsko-suzdaľskom kniežatstve u Jaroslavovi I. podarilo uhasiť, pobral sa do Novgorodu pozbierať armádu proti svojmu bratovi Mstislavovi, ktorému v bitke v roku 1024, bohužiaľ, podľahol a bol nútený utekad spať do Novgorodu. Mstislav sa však prejavil ako gentleman a poslal k Jaroslavovi I. poslov, aby mu oznámili, že sa pokojne môže vrátiť do Kyjeva a vládnuť tam ako najvyšší panovník Kyjevskej Rusi po pravú stranu rieky Dneper. Ten mu však neveril a do Kyjeva miesto seba poslal svojich námestníkov, ktorí v ňom vládli dovtedy, kým sa bratia nestretli pred bránami Kyjeva, kde obaja podpísali mierovú zmluvu. Jaroslav I. získal Kyjev a pravú stranu Dnepra a jeho brat Mstislav Vladimirovič vládol na strane opačnej Černigovu a Perejaslavu.

Počas panovania kniežaťa v Černigovskom kniežatstve si panovník robil zálusk na územie Jasov okolo ústia rieky Kura, kam v roku 1029 vtrhol spoločne s kmeňom Alanov. V roku 1031 sa jeho vojská objavili pri Kaspickom mori, napadli mesto Baku a vylodili sa v oblasti Arran, v ktorom práve umrel miestny panovník Feld. Novým panovníkom oblasti sa stal jeho syn Musa, avšak druhý syn za výdatnej podpory širvanšacha dúfal v nádejný zisk čerstvo obsadeného trónu. Mstislav však so svojím vojskom začal podporovať Musu a jeho brata poslal do mesta Bajlakany. V tejto situácii malo Mstislavovo vojsko voľnú cestu cez Arménsko do Byzantskej ríše. Mstislav sa na základe podpory Musu v boji proti jeho bratovi o trón spoločne s jeho spojencom - alanským kniežaťom - nádejal na zisk územia v ústí rieky Kura, no situácia sa v roku 1032 značne zmenila. Musa sa oženil s dcérou širvanšacha a stal sa tak Mstislavovým spojencom. Emir Derbenta Mansur sa k tomuto zväzu pridal tiež. Ten však bol v nepriateľskom vťahu voči cárovi Sarirovi Bucht-Šize, ktorému dal jeho dcéru za ženu. Vojsko Sarircov, ktoré tradične podporovalo tmutrakansko-alanský zväz sa teraz ocitlo v nepriateľskom obkľúčení a bolo postupne napádané derbentčanmi a Lezgíncami. Tých sa v roku 1033 spojené ruské-alanské vojská pokúšali poraziť, no neboli úspešní.