Morálka (súhrn hodnôt)

Morálka sa podľa Feuerbacha zakladá na pude blaženosti vrodenom každému človeku. Tento pud, však podlieha korektúre následku (opica po opilosti) a korektúre spoločenského dopadu. Ak totiž nerešpektujeme pud blaženosti u iných, títo sa bránia a prekážajú nášmu pudu po blaženosti.

Morálka je v mladšom stoicizme príprava na službu Bohu, ktorá spočíva v presnom zachovávaní božských právnych noriem a v náležitom správaní sa podľa nich. Morálka má človeku pomáhať, aby sa vymanil z toho, čo je hmotné, a našiel cestu k tomu, čo je božské.

Morálka je podľa stoicizmu možná iba na základe skutočného poznania, čiže poznania božských a ľudských vecí.

Morálka je podľa Jána Vajdu spoločenský jav, presnejšie oblasť ľudskej skutočnosti vymedzená protikladnosťou dobra a zla a s nimi spojenými normami správania sa človeka v obklopujúcom ho svete, v spoločnosti vo vzťahu k iným ľuďom či k sebe. Morálka je jedna z najstarších foriem života spoločnosti, hlboko zasahujúca všetky činnosti človeka. V podstate sa morálka vo svojej vyzretej podobe objavuje v žití ľudí spolu s inými formami duchovného života spoločnosti, t. j. spolu s politikou, právom, umením, filozofiou, vedou či náboženstvom. Morálka spolu s politikou a právom predstavujú regulátory správania sa ľudí. Morálka reguluje medziľudské vzťahy – indivídua k indivíduu, k sociálnej skupine a medzi sociálnymi skupinami a indivídua či sociálnej skupiny k spoločnosti a ľudstvu – z aspektu morálnej dimenzie dobra a zla, spravodlivosti a nespravodlivosti, čestnosti a nečestnosti a pod. Morálka vyjadruje svet človeka v normách, hodnotách, príkazoch, zákazoch. Morálka svojou dvojdimenzionálnosťou je – má byť je založená na hodnotení. Morálna dimenzia má byť odhaľuje pred človekom svet hodnôt.

Morálka sa podľa Wundta neustále historicky vyvíja, pričom jej základom je sloboda.